Akcia sa konala 27.5. – 30.5.2004
Akcie sa zúčastnili:
J. Golier, M. Unger, F. Trnka, M. Marcinka, S. Studený, J. Bajza, P. Chnapko, P. Mikuda, J. Poláček, J. Mozolák, D. Štrbka, p. Lacko, K. a T. Lavorovci.
Ako každý rok, aj teraz na jar prišla očakávaná pozvánka od cykloturistov z Nižnej k účasti na 37. ročníku klasického okruhu Okolo Tatier. Tento rok sa situácia trochu zamotala – v rovnakom termíne sa konal aj Celoslovenský zraz SCK na Gemeri, časť členov a priaznivcov MKCK sa zúčastňovala zájazdu na Elbu a tradiční organizátori tento ročník vynechávali. Preto som si organizáciu účasti na tomto podujatí tohto roku vyskúšal ja.
Na počudovanie sa hneď spočiatku našlo 11 záujemcov a ako potvrdenie zákona schválnosti sa deň po odoslaní účastníckeho poplatku a prihlášky postupne prihlásili ešte traja ďalší. Vďaka ústretovosti organizátorov sa ale aj títo mohli zúčastniť (aj keď o účasti Lavorovcov som nemal žiadne ďalšie informácie).
Situácia sa mierne skomplikovala s ubytovaním. Pretože som si s vybavovaním dával načas, tradičné ubytovanie na súkromí v Nižnej bolo otázne a tak som zapojil do hľadania internet a získal kontakt na cestovnú kanceláriu SK-Tour z Podbiela, kde sme nakoniec bývali vo 2 štýlových dreveniciach. Ako sa zhodla väčšia časť účastníkov, dané ubytovanie nakoniec bolo asi lepšie ako tradičné, bolo cenovo prijateľné (200,- Sk/osoba) a navyše v Podbiely sme sa vyhli každoročnému hľadaniu voľného miesta na večeru a posedenie v preplnených krčmách.
Pár dní pred akciou prišla ďalšia nepríjemná správa – Ľuboš Kraic si poranil (popálil) ruku a nemohol ísť. Namiesto neho zohnal Stano Studený ako náhradníka svojho kolegu p. Lacka.
Deň 0 – 27. máj 2004 (štvrtok)
V rýchliku Dargov sa ako každoročne stretla časť účastníkov, ktorí išli aspoň časť prístupovej trasy na bicykloch.
Zo Žiliny po trase Terchová – Párnica – Dolný Kubín – Nižná sme teda vyrazili ja, Fero Trnka, Miro Marcinka, Jaro Bajza, Peter Mikuda a Jano Mozolák. O 2 hodiny neskôr po rovnakej trase nás nasledovali Peter Chnapko s Dušanom Štrbkom.
Pri tradičných prestávkach na občerstvenie v Belej, Veličnej a v Oravskom Podzámku si na rozdiel od minulého roku vychutnávame výborné počasie – neprší a nie ja ani prílišná horúčava. Takto sme sa dopracovali až k prezentácii a naspäť do Podbiela na ubytovanie.
Večer sa k nám pridali Mišo Unger, ktorý išiel sólo vlakom a automobilová časť výpravy Juro Poláček, Stano Studený a p. Lacko. Automobilisti sa rozhodli na Orave po návrate pobudnúť o deň dlhšie a tak si vybavili predlženie ubytovania a parkovanie auta. Potom sme spoločne vychutnali večeru a následné nápoje v prázdnej reštaurácii, kde sme sa zdržali ešte aj po záverečnej.
Deň 1 – 28. máj 2004 (piatok)
Po raňajkách na izbách vyrážame na prvé kilometre k štartu v Nižnej. Odovzdávame batožinu, vypočujeme si tradičné príhovory, prehodíme zopár slov so známymi a po trojnásobnom Hurá sadáme na bicykle. Tu naposledy vidím Fera s Mirom (ostatní sa s nimi lúčili na hraniciach), ktorí s nami v Eurocampe nebývajú, ale majú ubytovanie u Mirovej rodiny. Spolu s Janom, Mikinom, Petrom a Dušanom dodržíme predsavzatie, že tohto roku sa nebudeme tlačiť v pelotóne a pomaly si šliapeme na chvoste. Ešte tradičná zastávka v potravinách pred hranicou a po zdolaní prvých kopcov prechádzame do Poľska.
Počasie stále drží, na dážď to ešte nevyzerá. S Jurom, Stanom a p. Lackom sa naposledy vidíme pri žinčici na salaši. S nováčikmi na akcii je povinná zastávka v Zakopanom pri drevenom kostole, návštevu trhu vynechávame a zaraďujeme posedenie v záhradnej reštaurácii na pešej zóne. Je tu fajn, ale nad Tatrami sa to začína černieť a tak s povzdychom vyrážame.
Čakajú nás prvé poriadne stupáky nad Zakopané, ale počasie stále ešte drží a to občasné rosenie sa ani neráta. Kopce sú to dlhé (ako už vieme z minulých rokov) a tak len mechanicky šliapeme. Ani sa to nezdá, je tu koniec kopca a už sa spúšťame na colnicu v Lysej Poľane. Za colnicou sú krčmy plné a tak pokračujeme ďalej až do Podspádov. Tu si pod očakávaným posledným poriadnym stupákom v miestnej krčme doplníme energiu aj odvahu.
Posledná polhodinka do kopca a už si svištíme do Tatranskej Kotliny. Obloha a prvé kvapky neveštia nič dobré, ale vynechať posedenie v bufete na parkovisku s degustovaním miestneho horca, to teda nemôžeme. Ako sme sadli na bicykle začalo popŕchať, pri Kežmarských žľaboch sa popŕchanie zmenilo už na dážď, ale to už sme na dohľad od kempu a sucha. Ostatní to stihli suchou nohou (ale bez toho horca).
Večer v reštaurácii počúvame hrozné historky o celodennom lejaku doma, ale aj na Gemeri. My sme z toho vyšli napočudovanie najlepšie.
Deň 2 – 29. máj 2004 (sobota)
Pohľad z okna neveští nič dobré (alebo zlé?) – je zamračené, chladno a popŕcha. Je rozhodnuté : bicyklov sa nechytáme a každý v nejakej skupinke volíme vlastný program po Tatrách. Niektorí za kultúrou (návšteva múzea v Tatranskej Lomnici), niektorí za poznaním (prieskum horca v Tatrách). Vo Vyšných Hágoch pri stanici sa výborne sedí v Krčme pod Klinom (v prípade možnosti odporúčam vyskúšať).
Pri obede na Štrbskom Plese zažijeme zábavu pri stretnutí s našou druhou skupinou (neoplatí sa kúpiť si obed a nechať ho bez dozoru na stole) a večer sa opäť všetci stretáme v Eurocampe.
Pretože tento rok máme hmotnostne dobre disponovaných jedincov (ako napríklad mňa) prihlasujeme sa do súťaže v preťahovaní Ianom. Prvé kolo s prehľadom prechádzame, v druhom kole po veľmi dlhom boji musíme skončiť. Nevadí, sú tu špekáčky a rôzne iontové nápoje. Večer končíme každý po svojom.
Deň 3 – 30. máj 2004 (nedeľa)
Cesta domov. Počasie nás odmenilo – je pekne, slnečno a teplo. Každý sa zariadil po svojom, niekto ide domov z Popradu, niekto zo Štrby alebo Mikuláša, Mišo nonstop a automobilisti ukončujú celý okruh v Nižnej. Hlavne, že všetci sú živí a zdraví doma.
Po akcii
Automobilisti strávili ešte jeden deň na Roháčoch a Oraviciach, vraj to bolo super. Ostatní sme v tej dobe už zarezávali v práci.
Takže dovidenia o rok.
Juraj Golier
