Akcia sa konala 27.12.2006
Zoznam účastníkov akcie: Benedikovič Jozef, Zoran, Emília, Stríž Ondrej a manž., Košút Milan, Matej, Juraj, Budoš Ján, Naništa Igor, Michalec Jozef, Poláček Juraj, Surovčík Dušan, Studený Stano + 2 ks vlčiaci.
Dobrým zvykom rozlúčiť sa zo starým ROKOM a privítať ROK nový býva pohyb v prírode. Tohto roku prišiel rad na 768 m.n.m. vysoký, najvyšší vrch Malých Karpát Záruby. Odporučená bola doprava vlakom o 8:41hod z Trnavy, alebo autami so zrazom pri žel. st. Smolenice okolo 9:15 hod. Termín akcie je naplánovaný zámerne v období medzi SVIATKAMI, z dôvodu utužovania aj otužovania kolektívu a v neposlednom rade pohybom v prírode a na čerstvom vzduchu, dostať telo do kondície a po sviatkoch hojnosti a zvýšeného príjmu všehokalórií sa pokúsiť tieto fyzickou aktivitou ich odbúrať
No a samozrejme symbolicky ukončiť turistický ROK.
Ráno podľa predpovede počasia sa ukazovalo nádejné, so slnkom aj v celku „jarnými“ teplotami +5st.C. Pred stanicou v Smoleniciach sme sa stretli nakoniec 15-ti statoční a 2 psi (párik vlčiakov Jožka Benedikoviča), pre istotu – ak by sme náhodou poblúdili alebo zišli z cesty – človek nikdy nevie… Trasa pochodu nie je náročná – od štartu túry (cca 207 m) prejsť po žltej tur. značke okolo bývalého lomu na Havraniu skalu a Havranicu (717 m), trvá asi 1 hod aj s prestávkou – tu sa v prípade dobrej viditeľnosti otvára prvý krásny výhľad na trnavskú rovinu s priehradou – Boleráz, pariacimi vežami Bohunickej atómky, príp. po pravej ruke vystupujú kopce Holý a Slepý vrch nad H. Orešanmi. To už sme ale prešli plynule na červenú tur. značku, kde postupujeme hrebeňom masívu. Po pravej ruke sa po 0,5 hodinke pochodu otvára výhľad na „Cerovské vrtule“ – veterného parku, ktoré sú v mierom opare vystupujúcom od priehrady Buková. Chodník pod nohami je posypaný drobnou ľadovou triešťou, ktorá postupne opadáva z omrznutých a postupne sa roztápajúcich sa konárov stromov. Aspoň trocha to pripomína, že je ZIMA a v myšlienkach spomíname na neskutočnú snehovú nádielku z minuloročnej zimy, keď sme sa tu na Silvestra brodili po kolená v snehu … aj to je príroda. Nevypočítateľná nečudo, veď je ženského rodu. Pomaly a iste sa blížime skalnatým chodníkom k vrcholu Zárub, k méte s dreveným dvojkrížom a vrcholovej knihe, kde sa postupne zapisujeme, pripíjame si na zdravie, šťastie, lásku a tradičným „vrcholovým“ fotom dokumentujeme, že sme kopec dokázali opäť zdolať v zdraví, šťastí, láske k prírode aj k svojim najbližším. Po opaľovačke na zimnom slniečku a po „pokochaní“ sa pohľadom do dolín a na okolité kopce zostupujeme po zelenej tur. značke cez – Čertov žľab- a napájame sa na žltú tur. značku ktorá vedie až k Smolenickému zámku. Ten ale obídeme v pravo cez“ Molpír – archeologickú lokalitu – hradisko z halštatskej a pohrebisko z veľkomoravskej doby (ako uvádza mapa Malých Karpát).
Náučný chodník nás privedie až ku kostolu, kde prichádzame cca o 14:10hod. Tu sa naše cesty rozdeľujú. Keďže vlak o 14:52 už nechceme naháňať a šoféri so psami radšej krčmu vynechávajú, ideme zvyšok výpravy doplniť tekutiny do miestnej reštaurácie, kde si doprajeme aj zaslúžený neskorý obed. Po posedení v družnej debate a občerstvení absolvujeme ešte 2 km ku žel. st. Smolenice, kde v pohode stíhame vlak o 16:28 hod do Trnavy. Unavení, ale športovo a kultúrne uspokojení sa lúčime a želáme si VŠETKO NAJLEPŠIE V NOVOM ROKU 2007 PRIATELIA.
Igor Naništa
