Táto akcia sľubovala veľkolepý zážitok, pretože jej trasa viedla po krásnej krajine Myjavských kopaníc a Moravského Slovácka. Mala aj slušnú dĺžku; veď z Trnavy a späť merala cca 150 km, čo niektorí využili a skrátili si cestu na Dobrú Vodu autom. O to väčší obdiv si zaslúžili tí, čo ju šliapali len na vlastný pohon; či už Trnavy, alebo Hlohovca.
V piatok 8.mája 2009 ( termín som zmenil o deň skôr, kvôli predpovedi počasia) sme sa zišli o 7:00 hod. pri Amfiku v Trnave. (146 m n.m.)
Prišla aj hostka Jitka z Ružindola. Vyštartovali sme za pekného počasia smerom na Dechtice (186 m) na Dobrú Vodu (248). Tam prišli ďalší a z áut skladali svoje tátoše. O 9:00 hod. odchádzame bez tradičného občerstvenia, lebo bola zatvorená reštika.
Smädní, popod hradom po peknej lesnej cestičke, začíname prvý stupák na kótu Dlhé Rovne (411m) a prudkým zjazdom asi 18% do Brezovej p. Bradlom.(260 m) Hostinec Dolina bol ešte zatvorený, ale občerstvenie v unimobunke pri ceste nie. Konečne pivko, kofola a káva. Rýchlo pokračujeme ďalej do Minarčinych, doprava po zelenom Céčku do Priepasného, tam sa pridal Peter Hovorka na cesťáku. Tradičné foto v hojnom počte 17 členov, hurá na Myjavské kopanice. Tu sa začala pravá kopaničiarska cyklistika: ospalé dedinky si žili v svojom každodennom rytme, dedinky sa striedali s krásnymi lúčkami a malými lesíkmi. Nad nami nám celú cestu svietilo teplé, jarné slniečko. Táto pastva pre oči nám vlievala tak prepotrebnú energiu. Pokračovali sme na Polianku (410 m) a krásny zjazd po novej ceste nás doviedol až do Myjavy.(325 m).
Dáme si foto pri Štefánikovi a smer Stará Myjava (410 m), priehrada St. Myjava Euro mesto do Skylandu. Bufet bol z nepochopiteľných príčin zatvorený (toto považuje garant za neslušnosť a lotrovinu) a za občasného frflania smädných chlapov stúpame po lesnej ceste na križovatku ciest, Topolecká, Veľká Javorina, Poriadie, no ale krása okolitej prírody tú vynaloženú námahu dôsledne vyvážila. Odbočujeme doľava na „vojenskú cestu“ až na hranicu Juhomoravského kraja (sú tam ešte osadené staré tabule). Po nevyhnutnom fotení, stále stúpame až na Šibeničný vrch (708 m je vedľa cesty aj zo starým krížom).
Ja sa spúšťam smerom na Novú Lhotu dopredu, aby som mohol navigovať ostatných cyklistov, aby neprebehli odbočku do Filipovského údolia doľava, kde sa napojíme, (je to asi polovica trasy 75 km) na českú cyklotrasu (č.5046). No niektorí ju prebehli a museli sa vrátiť.
Tento zjazd je veľmi pekný, lebo je vidieť Moravské Slovácko, oblasť Bojkovicka, Veľkú Javorinu, krásne a rozsiahle lúky. Pokračujeme poľnou cestou a odbočíme znova doľava na lúku s krásnymi výhľadmi do okolia.
Opatrne cez potok a les až k poľovníckej chate Megovka. Je to krásna historická kamenná stavba teraz už vynovená fotočlánkami. Tu sa svojho času stretávali na tzv. Filipovských výletoch v 19. storočí Jozef Miloslav Hurban s priateľmi.
Zjazdom po lesnej asfaltke sa dostávame do rekreačnej oblasti Hotela Filipov (u pani Hráčkovej). Tu si už doprajeme všetko, čo cyklistické telo a duša potrebuje. Usadili nás vonku ku grilu a výčapu.
V hoteli Filipov je aj nové velnescentrum. Ešte o tom neviem, ale tu som zabudol prezenčnú listinu z tejto akcie (zistím to až o veľa neskôr). Vyrážame o 14:45 dole do obce Javorník a znova doľava odporným stupákom po ceste smerom na Vrbovce. Na bývalej colnici stretávame Paľa Vrábla – nášho člena.
Z Vrboviec pod veternou elektrárňou pokračujeme doľava a (ne) príjemným stupákom (16 %) a dlhým zjazdom do Turej Lúky, smer Myjava Belanský a Žriedlová dolina (pekná a tichá) nás dovedie do Brezovej p. Bradlom. Kruh našej cesty sa uzavrel, všetci pri pivku a kofole predbežne „zhodnocujeme“ akciu . Nasleduje znova stupák a klesák na Dobrú Vodu (cez Dlhé Rovne). Autičkári zbalili bicykle a nasadli na autá a non-stopári dobojovali ešte posledné kilometre. Chvalabohu všetci došli domov v poriadku.
Aj keď akcia bola náročná na kondičku (za 13 hod. 150 km), na vynaloženú námahu sa rýchlo zabudlo a vystriedali ju len príjemné spomienky z vydarenej akcie.
Jitka z Ružindola po doporučení išla pomaly svojim tempom cez Žriedlovú dolinu až na Myjavu. Prišla navečer do Trnavy, kraj Myjavský sa jej páčil.
Dobrá správa nakoniec: Na druhý deň si túto trasu prešiel kamarát Rasťo Mocko z priateľmi z Modry stratenú prezenčku našli a priniesli.
Jozef Michalec