Akcia sa konala od 23.8. do 30.8.2009
Prezenčná listina:
Ján Budoš, Juraj Poláček, Peter Hovorka, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Vlado Oravec, Nina Oravcová, Vlado Putera, Božena Ilavská, Helena Gurínová, Peter Chnapko, Jozef Koprna, Paľo Herceg, Vlado Naď, Ondrej Stríž, Ľubomír Slaný, Igor Naništa, Igor Naništa, Martin Naništa, Anton Gieci, Mário Gieci, Marián Modrovský
Ako každý rok, tak aj tento, v záujme členov MKCK bolo preskúmať v sedle bicykla zase nejakú časť krásnej krajiny našich západných susedov. Voľba padla na Orlické hory. Celkom nenápadné, ale zato veľmi malebné a cyklistom poskytujúce ohromné poznávacie zážitky. Veď majú v priehrští veľa atrakcií: Deštnou, Šerlich, úžasnú vyasfaltovanú cyklocestu po hlavnom hrebeni, malebné dolinky s učupenými dedinkami, krásne lesy, zachovalú sústavu bunkrov a opevnení z obdobia pred druhou svetovou vojnou, pekné zámky (Opočno, Častolovice…), krásne mestá: Náchod, Nové mesto nad Metují, Dvůr Králové…, Babičkino údolí, no a v neposlednom rade len za rohom sú majestátne Adršpachské skaly.
Takže „menu“ ako sa patrí. Len či na to bude jeden týždeň dosť. No a ako bonus, ale to sme predtým ešte nevedeli, čakalo nás päť krásnych slnečných dní.
Naším „hlavným stanom“ sa stáva mesto Dobruška známe ako rodisko F.L.Věka známeho českého vlastenca z dôb národného obrodenia a známe aj svojim malým pivovarom a pivom značky „Rampušák“. Sem prichádzame v nedeľu 23. augusta a ubytovávame sa v miestnej Sokolovni.
V pondelok ráno vyrážame po trase: Dobruška-Bohdačín-Peklo. Zastavujeme sa v malebnom hostinci uprostred prekrásnych hôr. Dobre padne malé občerstvenie a pokračujeme smerom na Náchod. Tu si prezrieme centrum a zámok a posilníme sa obedom, lebo nás čaká prudké stúpanie na Jiráskovú chatu. Bohužiaľ je pondelok a je zavretá. Pokračujeme k bunkru Dobrošov, svedkovi dôkladne premysleného, ale bohužiaľ zbytočne postaveného obranného opevnenia. Po krátkej prehliadke bunkra pokračujeme cez malebné dedinky Čermná, Borová, Nový Hrádek do Nového Města nad Metují. Mesto má krásne námestie, ale práve ho opravujú a vládne tu ťažká technika. Za pozornosť tu stojí miestny zámok s krásnou záhradou a múzeum hodiniek (zn. Prim). No a čaká nás už len cesta do Dobrušky. Prešli sme 60 km. Takže malý tréning na utorok.
V utorok nás čaká náročná etapa po hrebeni Orlických hôr. Začíname pomaly stúpať a naberať výšku cez dedinky Bačetím, Kounov, Plasnice do Deštnej v Orlických Horách. Stúpanie dá zabrať, ale okolie je úžasné: príroda ako z obrázku. Pri pohľade na malebné dedinky s „roubenými chaloupkami“ s povysádzanými pestrými kvetinkami človek ľahko zabudne na únavu. Po krátkom odpočinku v Deštnej stúpame na kótu 1013m – na Šerlich a Masarykovu chatu. Tu nám dobre padne obed na posilnenie sa pred peknou, ale zato dosť členitou cestou po hlavnom hrebeni. Po ceste máme kopec Velkou Deštnou (svojou výškou 1115m je najvyšším v Orlických horách), Kunštátskú kaplnku a samozrejme asfaltový koberec, z ktorého máme neustále výhľady do tzv. Orlického Záhoria. Z križovatky Pěticestí schádzame z hrebeňa a v dedinke Říčky sa trochu občerstvíme, lebo nás čakajú dve stúpania; ľahšie do Zdobnice a ťažké na Luisino Údolí. Únava dosiahla už pomerne vysoké štádium, takže volíme krátku zastávku v Deštnej a potom poďho do Dobrušky.
V stredu mala byť odpočinková túra po roztrúsených malebných dedinkách a samotách v podhorí, ale počet nastúpaných metrov počas dňa a počet prejdených kilometrov tomu nijako nenasvedčovali. V Uhřínove sme navštívili skanzen stredovekej dediny, pozreli si zámok Častolovice, zámok Doudleby, kde režisér Juraj Jakubisko natáčal svoju Báthoričku. Táto etapa by sa pokojne mohla volať aj slivková, pretože celý deň popri cestách bolo neuveriteľné množstvo zrelých sliviek.
Štvrtok volíme už bezpečne odpočinkový. Navštívime miestny pivovar, zámok Opočno, neďaleké Babičkino údolí, vodnú nádrž Rozkoš, zvanú aj Východočeské more.
Ušetrené sily ľahko míňame v piatkovej etape, ktorá nás opäť cez neopakovateľne krásnu, ale členitú krajinu dedinkami Bystré, Sněžné a Olešnici doviedla na chatu Čihalku. Tu je potrebné sa občerstviť, lebo zanedlho prichádzame do Poľska. Kolorit sa mení, ale zostáva krásny, čo dosvedčujú dedinky Zieleniec, Mostowice. No a vidieť Orlické Záhorie zdola je ohromný zážitok sám o sebe. Dobrý pocit nám nepokazia ani dve stúpania na Šerlich a z Šerlišského mlyna na sedlo pod Polomským kopcom. Dobrý pocit bohužiaľ nevydržal dlho Paľovi Hercegovi, ktorému sa v poľskom Zielenci začala šnúra piatich defektov a nebolo mu umožnené dostať sa do cieľa po vlastných a bol, našťastie pre neho, dovezený do Dobrušky náhodne okoloidúcim autom s nosičom na bicykle. My ostatní sme sa ponáhľali do Bačetína, kde na nás čakali pečené bravčové kolená, ako lahôdka dopriata po ťažkých Orlických etapách. Večer bola v Dobruške Country zábava a komu ostali ešte sily, šiel sa zabaviť.
Sobota nás prekvapila upršaným počasím a preto polovica členov volila tento deň ako odchod domov. Druhá polovica navštívila zámok Opočno a keďže sa počasie trochu umúdrilo, navštívili aj Adršpachské skaly.
Domov sme prišli všetci v poriadku. To veľké „menu“, ktoré sme si pripravili na začiatku, sme „skonzumovali“ takmer celé. V tomto prípade nás bruchá neboleli, možno trochu nohy. Hlavne aby zážitky zapísané v našich dušiach zostali v nás čo najdlhšie.
Ľubo Kraic
