Bradlo 2.5.2010
Napriek tomu, že počasie ešte ráno cca o 7:00 nedávalo jasnú odpoveď, či nám dnes na túto akciu dovolí ísť, celkovo sa na trasu vydalo až 18 cyklistov (z MKCK to boli: Kraic Ľuboš, Naď Vlado, Trnka Fero, Benedikovič Jozef, Škoda Palo, Stríž Ondrej, Lavor Kamil, Nižňanský Marek, Ševčík Milan, Ilavská Božka, Gurínová Hela, Putera Vlado, Poláček Juraj a Oravec Vlado).
Ráno o 8:00 sa pri Amfiku v Trnave stretávame štyria cyklisti (Kraic, Naď, Trnka a Benedikovič). Je po daždi, cesty sú mokré, ale vydávame sa na trasu smerom na Dolnú a Hornú Krupú. Na Prekážke nie je nikto. Na okolitom teréne badáme, že tu pršalo asi dlho, lebo blata je tu pomerne veľa. Preto meníme plán trasy a ideme radšej po hlavných cestách cez Dechtice. Na Dobrej Vode nás čaká Ondro Stríž a dobehnú nás Daniel Kraic, Lubo Ondrejkovič a Paľo Škoda. Na oblohe sú ťažké olovené mraky a my sa vydávame lesnou cestou smer Brezová pod Bradlom. Hneď za dedinou začína pršať. Prší celou cestou až po Brezovú. Volíme sa radšej schovať na miestnej benzínovej pumpe a prečkať dážď, veď sme aj tak už dosť premoknutí. Tu prichádzajú od Jablonice Marek Nižňanský aj s manželkou a Milan Ševčik s Igorom Matkovčíkom. Od Košarísk volajú Božka Ilavská aj s Helou Gurínovou, že je to tam tiež upršané a tak pri pohľade na v hmle zaparený vrchol Bradla padne rozhodnutie, že hore na Bradlo nejdeme a ideme do Košarísk za nimi. Pekná nová cyklocesta nás dovedie z Brezovej až do Košarísk. V miestnej reštaurácii sa trochu osušíme a dáme niečo teplé do seba.
A predsa! Z Bradla telefonuje ďalšia partia (Poláček, Putera, Oravec a sólo cyklista Lavor), že sú tu hore. Pozdravíme sa, ale hore na Bradlo už nejdeme.
Je pod mrakom, neprší a sem tam vykukne aj slnko. Z Košarísk pokračujeme smerom na Podkylavu, Boory, cez Prašník do Vrbového, kde sa rozlúčime z partiou smerujúcou na Chtelnicu. Ďalej pokračujem až do Trebatíc. Tu sa rozlúčime z Božkou a Helou a zbytok skupiny smeruje cez Malženice do Trnavy a domov.
Neistota, ktorá ráno z vývoja počasia vládla, vytvorila aj to, že sa ľudia rozhodovali ísť na akciu až na poslednú chvíľu a niektoré vzniknuté jednotlivé skupinky o sebe vôbec nevedeli.
Aj napriek tomu chcem poďakovať všetkým, v ktorých zvíťazila odvaha popasovať sa s nepriazňou počasia, odhodlali sa „osedlať svoje tátoše“ a vydali sa napospas počasiu. Veď ono sa nakoniec trochu aj umúdrilo a my sme mohli obdivovať krásne zakvitnuté Myjavské kopanice.
Ľuboš Kraic
