Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Michalec, V. Naď, H. Gurínová, V. Oravec, E. Kraicová, Ľ. Kraic, B. Ilavská, P. Herceg, J. Poláček, S. Studený.
Za hostí prišli akciu podporiť: P. Chnapko, M. Modrovský, E. Hercegová, M. Hercegová + deti, J. Herceg, M. Vrábel, B. Herceg.
Poznámka: Pri príprave tejto akcie som požiadal o sponzorstvo počasia Paľa Hercega a ten prisľúbil na sobotu 20.8. pekné počasie. A tak sa aj stalo.
Stretávame sa ráno za jasného neba okolo pol deviatej v Púchove pri miestnom Lidli. Tri posádky áut: P.Herceg so synmi a B. Ilavskou; J. Poláček, H. Gurínová, V. Oravec a M. Modrovský; Ľ. a E. Kraicoví a dvaja vlakári V. Naď a P. Chnapko. Dvaja cestní cyklisti S. Studený a M. Vrábel išli ráno vlakom do Čadce, odtiaľ pokračovali smer Turzovka a Kasárne a ďalej cez Bytču, cestou popri Váhu smerovali na svoj vlak domov.
My ostatní po zvítaní sa a vybalení tátošov z áut krátko pred deviatou sa vydávame na cestu na sever. Kúsok za Púchovom nám spoločnosť robí Nosická priehrada, ktorá sa ťahala po našej pravej ruke bezmála až po Považskú Bystricu. Zanedlho prichádzame k vodnej nádrži Mikšová. Tu odbočujeme do Štiavnickej doliny. Krásne počasie využívajú aj miestni usadlíci, ktorí „vo veľkom“ vyorávajú zemiaky. V Štiavniku sa zastavujeme v tunajšej krčme, kde dopĺňame tekutiny a kalórie. Tieto budú aj treba, lebo za dedinou sa začína cesta štverať hore až do výšky nad 900 m. Stúpanie, ktoré nám značne načrelo do našich fyzických rezerv, bolo však kompenzované krásnou prírodou a modrým nebom nad hlavou.
Prichádzame hore k rekreačnému stredisku Kasárne. Okrem krásnej prírody a množstva pekných chát, chalúp a reštaurácii sú nám predstierané ohromné výhľady do ďaleka.
„Tak to si nechám tedylíbit“, prechádzam v duchu hneď na češtinu, lebo sa blížia pomyslené hranice.
Je čas obeda, tak dopĺňame stratené kalórie. K obedu máme servírovanú nielen oblohu, ale aj úžasné výhľady. Takto posilnení telesne aj duševne pokračujeme na Moravskú stranu.
V. Naď a J. Michalec sa rozhodli, že na Kohútku pôjdu po horskom hrebeni a tam sa s nami stretnú.
Pri pohodlnom klesaní môžeme obdivovať krásu Valašskej krajiny. Tá sa nám predstavuje v podobe krásnych chalúpok, upravených malých políčok, utešených malých ovsených snopov a samozrejme novou cyklocestou, ktorá nás sprevádza takmer celým údolím. V dedine Karolínka, trochu pribrzďujeme, lebo sa tu koná miestny jarmok a všade je veľa ľudí a jarmočných stánkov. Pri Novom Hrozenkove nás zvádza prírodná vodná nádrž zastaviť sa a okúpať sa v jej smaragdovej vode. Škoda, že nie sme na to prichystaní. Odbočujeme doľava na cestu vedúcu pomaly hore na hraničný hrebeň.
Zisťujeme, že sme klesli na výšku pod 500 m. Do nášho ďalšieho cieľa, na chatu Kohútku na hrebeni, nás čaká prevýšenie cez 400 výškových metrov. No, ty brďo!
Stúpanie začína pozvoľna, takže ešte stíhame obdivovať krásu Valašska. Ale od miesta svetelnej signalizácie využívanej na riadenie dopravy na vrchol Javorníkov počas hlavnej lyžiarskej sezóny sa cesta rapídne zdvihne. Počas celých troch kilometrov, ktoré nám ešte chýbali na Kohútku, nastáva kruté stúpanie prevažne okolo 15%. Ešteže je to podporované zase krásnymi výhľadmi. Ale aj tak hore prichádzame poriadne vysilení. Našťastie obsluha na Kohútke je vcelku rýchla, takže zakrátko vychutnávame tunajšiu gurmánsku špecialitu borúvkové knedlíky.
Tu nás príde navštíviť aj rodina Paľa Hercega (manželka, nevesta a vnúčence). Prichádzajú aj Naď s Michalcom po hrebeni. Takže máme tu také spoločné stretnutie, ako sa na záver každej dobrej udalosti patrí.
Okrem nás je tu ešte veľa a iných turistov, no a koná sa tu dokonca aj svadobná hostina. Personál však všetko bravúrne zvláda.
Takto najedení spokojne užívame výhľady, ktoré sú z Kohútky neopakovateľné. Človek by tu vydržal sedieť aj hodiny. No ale treba sa pobrať ďalej. Celých tridsať kilometrov, ktoré nám chýbajú do Púchova, je za neustáleho klesania, takže v pokoji môžeme obdivovať aj túto časť Javorníkov.
Do cieľa dnešnej etapy prichádzame plní nevšedných dojmov. Veď sme prešli krížom-krážom Javornícke pohorie, spoznali krásu Valašska, užili si peknej prírody, nastúpali na vrcholy s ohromnými výhľadmi. Takže vskutku hodnotná výprava.
Nasadáme do áut, vlaku a nechávame sa viesť ďalekou krajinou k svojim domovom a v duchu si každý pre seba pritakávame:
„Je dobre, že bicyklujeme, je dobre, že môžeme prežívať takéto krásne chvíle, je dobre, že sa znovu zase stretneme.“
Ľ. Kraic
