Za MKCK sa akcie zúčastnili: H. Gurínová, B. Ilavská, E. Kraicová, A. Nováková, Ľ. Kraic, P. Herceg, V. Naď, Ľ. Slaný, O. Stríž, M. Ševčík, I. Matkovčík, J. Poláček, V. Oravec, V. Putera, J. Michalec.
Ako hosť: M. Kupčík.
Táto akcia bola pôvodne naplánovaná na 1. mája, ale z objektívnych príčin sme ju museli presunúť na nedeľu 29.apríla 2012. Napriek tomu, že naši meteorológovia predpovedali horúci až tropický víkend s teplotami do 30 stupňov, vietor o sile 10-25 km/hod. sa zišiel na stanici v Kútoch šestnásťčlenný peletón, štyri ženy a dvanásť mužov.
Po úvodnom zvítaní sa nežnejšie polovičky mali na lícach dvanásť vôd po holení, teda vlastne desať, lebo dvaja členovia majú brady. Ráno sa nedalo povedať, že by bolo nejako horúco, ale vietor naberal na sile. Po doplnení ešte nejakých chýbajúcich potravín a pitiva sme sa vybrali smerom na Moravský Svätý Ján k hraničnému prechodu Hohenau. Fúkal nepríjemný bočný protivietor, kúsok za Kútmi sme to strihli po cyklochodníku a mysleli sme si, že niekde cez lesík sa vyhneme tomuto nepriateľovi bicyklistov. Nestalo sa. Po prechode hraníc pri pohľade na riečku Myjava, sme mohli obdivovať /tie vodné domy bothause/. Smerujeme na západ a našou prvou zastávkou je mestečko Dobermannsdorf, dopĺňame tekutiny a požívatiny z vlastných zásob.
Cesta sa jemne vlní raz hore, raz dolu, je radosť bicyklovať sa, keď sa príroda prebúdza, zelené lány obilia striedajú žlté lány repky. To je pastva pre alergikov. O tom, že títo kapitalisti musia mať vždy viac ako my, nás neustále presviedča vietor. Kým u nás je silný vietor, oni musia mať vetrisko. No ale statočne ho zvládame a tešíme sa, kedy budeme môcť na chvíľu zakotviť v nejakej krčmičke a urobiť si obedňajšiu prestávku. Zistersdorf nič, Loidesthal nič, Niedersulz reštaurácia bola len v skanzene, v najbližšom okolí otvárajú až okolo tretej. Neostáva nám nič iné, iba dopiť teplé tekutiny z domu, utrieť suché ústa a ísť ďalej. Vykúpením bolo mestečko Spannberg a otvorená reštaurácia. Orosené pivko a kto si dal aj obed, tak ten rezeň to sa len tak nevidí, jak hajzlový dekel.
Z takejto dobrej siesty sa nám ťažko odchádza, ale ešte to máme domov kus. Veľmi nás potešilo, že konečne nám ide fúkať vietor do chrbta. Po cyklocestách pomedzi vinohrady nerušení žiadnymi dopravnými prostriedkami prichádzame k našim hraniciam. Obdivujeme naše Karpaty, ako ich je dobre vidieť.
V staničnej reštike v Kútoch hodnotíme akciu: trasa veľmi príjemná a nenáročná, okruh mal cez 90 km. Všetko to trocha pokazil ten silný vietor.
Unavení, opálení, už aj hladní a smädní nasadáme do vlaku a áut a odchádzame do svojich domovov.
A. Nováková
