Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, V. Naď, J. Budoš, A. Nováková, E. a Ľ. Kraicoví.
Ako hostia: M. Modrovský, P. Gajdošík, E. Corticelli a R. Mocko.
Aj napriek predpovedaným vysokým horúčavám sa nás na železničnej stanici v Kútoch stretlo desať na všetko odhodlaných cyklistov. Takže hor sa na cestu. Teplota je ešte znesiteľná.
Z Kútov smerujeme na Lanžhot, ale krátko po prekročení pomyslených hraníc odbočujeme doľava smer sútok Moravy a Dyje. Vedie nás k nemu krásna lesná asfaltová cestička úplne po rovinke, prevažne v tieni stromov takže úplná pohoda. Kúsok pred samotným sútokom je cesta na kúsku trochu náročnejšia, ale nič takého, čo by sme nezvládli. Prechádzali sme okolo starého hraničného kameňa pripomínajúceho, že tu bola hranica už od pradávna. Trochu nás tu doštípali nejaké malé lietajúce tvory, ale inak to tu vyzeralo vcelku pokojne a pokojne sa vlievala aj Dyje do Moravy. Zakývali sme vodákom na člne a pobrali sme sa ďalej, smer zámok Pohansko.
Šli sme po starej vojenskej ceste, ktorú využívala pohraničná stráž v čase totality. Vtedy sa tu pokúšalo veľa ľudí prejsť hranice, za čo mnohí zaplatili tým najcennejším, čo mali, svojim životom. O tom svedčili aj mnohé tabuľky pri ceste. Teraz je tu pokojná cyklocesta a my sa kocháme krásnym okolím. Do cesty nám znenazdajky vpadne zámoček Lány. Je to trochu nadchádzka, ale vraj aj tadiaľ vedie cesta na Pohansko. Je tu vidieť veľa bocianov hniezdiacich na okolitých stromoch. Zámok je zavretý, tak pokračujeme ďalej. Pokojná lesná cestička nám všetko vynahradí, zase sa kocháme a tu sa zrazu objaví zámoček Pohansko. Ten má celkom novú fasádu, vonku sa čapuje orosený žltý mok, v ponuke sú grilované pochúťky, na večer sa tu pripravuje nejaká akcia. Je tu veľa cyklistov, sedia v tieni stromov a popíjajú. Pridávame sa k nim. Vedľa v rybníku sa kúpu nejakí ľudia. Ale my máme toho ešte veľa pred sebou, tak pokračujeme. Cyklocesta číslo 42 nás dovedie až ku hlavnej ceste Břeclav-Reintal. Tu ešte v hoteli Celnica zahasíme smäd, lebo deficit tekutín sa prudko zvyšuje.
Pokračujeme smerom k jednému zo skvostov Lichtensteinských stavieb, loveckému zámočku Rendez-vous. Tu sa vtedajšia šľachtická smotánka stretávala pred poľovačkami. Pravdepodobne si tu dávali štamperlík na cestu. My si teraz len utrieme vysmädnuté ústa a pokračujeme smerom do Valtíc. Do mesta nás dovedie krásna Ladenská aleja starých stromov s kaplnkou venovanou Sv. Anne. Vo Valticiach hľadáme niečo pod zub, lebo sme už nielen vysmädnutí, ale aj vyhladnutí. Obe tieto potreby dokonale vyrieši reštaurácia Valtická Rychta. Každý si tu objedná niečo pre svoju chuť. Za seba môžem povedať, že to bolo „nebíčko v papuľke“.
Následne nás čaká výšľap na známu Kolonádu na Rajstne. Ten dôkladne preverí naše kondičné dispozície. Odtiaľ putujeme už po rakúskom území. Smerujeme cez Schrattenberg, Katzelsdorf do Altlichenwarthu. Tu navštívime miestnu rozhľadňu. Rýchlo smerujeme do Hohenau, aby sme zase prišli na naše územie. Rakúsko nás svojou pohostinnosťou totálne sklamalo, lebo dediny boli ako vymreté a v tejto horúčave boli všetky hostince alebo iné občerstvovacie stanice zatvorené. A to sme išli po značených cyklocestách. Myslím, že v tomto prípade rakúšania podstatne zaostávajú za moravskou pohostinnosťou.
Po prekročení hraníc sme rýchlo smerovali do Kútov, aby sme niektorí stihli vlak do Trnavy a hlavne, aby sme konečne zahasili nepríjemný smäd.
Naložíme bicykle na autá a čaká nás posledná etapa. Návrat do svojich domovov.
Napriek umorujúcej horúčave sme si v niektorých úsekoch (hlavne po Morave) vynikajúco zabicyklovali po lesných cestičkách v tieni košatých stromov. Na únavnú časť na rakúskej strane rýchlo zabudneme, lebo cyklista má rád cyklistiku a tá na Moravskej strane nás nesmierne nadchla.
Hlavne chcem pochváliť zúčastnené dievčence (Anku Novákovú, Milku Kraicovú a Evku Corticelli), že dôstojne a bez reptania prekonali všetky (hlavne teplotné) nástrahy tejto trasy a do spomienok si prenesú len krásne zážitky, ktoré cyklistika v tejto oblasti vždy ponúka.
Ľuboš Kraic
