Akcie sa za MKCK zúčastnili : P.Herceg, M.Šuga, P.Hovorka, J.Budoš, D.Surovčík , H.Gurínová, E.Kraicová, Ľ.Kraic, J.Poláček .
Ako hostia: I.Kubiš, J.Herceg, Ninis, P.Chnapko,
Nedeľňajšie ráno 19.5.2013 o 7:45, žel. stanica Trenčianska Teplá 13 cyklistov tam dorazilo vlakom, autom a Peter tradične bicyklom, aby spoznali nové krásy Slovenska a Moravy. Slnko sa už veselo škerilo, silný vietor nám pomáhal iba na Slovenskej strane. Našim prvým cieľom bol Vršatec vzdialený 24 km. Prvých 16 km rovinka. Od Pruského sa cesta nebezpečne dvíhala až po Podhradie Vršatca, stúpanie 8-10% , pod bralami 12-14%. Tam sme si chvíľu počkali na otvorenie miestnej krčmy, doplnili tekutiny a potom sme to pustili dlhým,nádherným, asfaltovým padákom (miestami 20%) do Červeného Kameňa, nad ktorým sa týči veľký skalný monolit aj s postavením májom, v duchu obdivujem miestnych mládencov, ktorí ho tam postavili.
Miernym stúpaním sa lesnou asfaltovou cestou dostaneme do sedla nad Nedašovou Lhotou (563 m.n.m.), to sme už na Morave. Odtiaľ klesáme nekvalitnou cyklocestou (drvený asfalt a výtlky) do Nedašova a potom už dobrými cestami, ale poriadnymi hupákmi cez Štítnu, Hostětín do Bojkovíc.
To už sme mali takmer 80 km v nohách, hrdlá vysušené, žalúdky hladné a svalstvo už cítilo únavu. Tu sme to zapichli, každý z nás doprial svojmu telu, čo si žiadalo a po hodinke sme pokračovali znovu dlhým, dlhým stúpaním a silným protivetrom cez Komňu na Nový Dvúr. Miestny motorest bola pre mnohých nás oáza. Už sa ohlásili prvé svalové kŕče a poniektorí začínali nenávidieť svojich tátošov.
Tam sme sa rozdelili na 2 partie, jedna šliapala kratším stúpaním za sedlo Bzová, smer Starý Hrozenkov, a klesaním cez Drietomu do Trenčína k autám, kde dorazili o 19:00.
Naša skupina sa rozhodla pre cestu na Mikulčin vrch. Čakal nás znovu 4 km stupák až k chate Troják pod Mikulčinim vrchom. Tam sa trojica kamošov rozhodla prejsť cez Mikulčin vrch na Drietomu a Trenčín, a my piati sme sa odrazili z Trojáka už konečne klesaním do Bŕezovej. Ďalej sme putovali už po Slovensku: cez Bošácu, cez posledné kratšie stúpanie v Dolnom Srní na stanicu v N.M.nad Váhom, kde sme nastúpili o 19:00 na rýchlik domov. Prešli sme 120km (niektorí ešte viac), nastúpali okolo 1700 m.
Čo na záver napísať. Aj keď sme sa mnohí na tejto krásnej, dosť dlhej a náročnej cyklotúre riadne vyšťavili, myslím, že budeme ešte dlho na ňu spomínať. A nesmiem zabudnúť pochváliť naše dve ženy Helu a Milku, ktoré to statočne vydržali až do konca.
Palo Herceg
