Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Surovčík, H. Gurínová, B. Ilavská, J. Poláček, P. Vrábel, V. Oravec, D. Fáziková, A. Nováková, Ľ. Kraic a R. Machová.
Ako hostia: J. Kalina, M. Modrovský, M. Valovičová, D. Vrábel, P. Áč a J. DeMott.
Zámerom tejto akcie bolo spoznať ďalší pozoruhodný prírodný útvar Bielych Karpát – Krivoklátsku tiesňavu, ako aj pre nás ešte neprebádaný kút Slovensko-Moravského pomedzia – osadu Sidónie.
Krivoklátska tiesňava patrí od roku 1989 medzi chránené prírodné útvary. Nachádza sa hneď za obcou Krivoklát. Je dlhá len necelých sto metrov ale pôsobí pútavo, akoby chcela povedať, že aj ona stojí za obdiv a nie len jej famózny sused – Vršatecké bralá.
Na samom pohraničí, v údolí rieky Vlárky, stojí osada Sidónie. Pôvodne súčasť slovenskej obce Horné Srnie, od roku 1993 pričlenená k moravskému mestu Brumov-Bylnice. Bývalá sklárska osada teraz poskytuje pre prichádzajúcich turistov pokojné miesto pre zastavenie a kochanie sa okolitým krásnym krajom.
Presvedčiť sa o tom na vlastné oči prišlo 16 cykloturistov. Stretávame sa na železničnej stanici v Trenčianskej Teplej. Po obligátnom fotení sa vydávame na trasu. Do Nemšovej smerujeme mimo hlavné cesty po miestnych poľných komunikáciách, ktoré nás sem-tam preverili, či vieme jazdiť aj po vode a blate. Našťastie cesta za Nemšovou už viedla po asfaltkách.
V dedinke Bohunice sa zastavujeme na malé občerstvenie a tu odbočujeme už smerom na obec Krivoklát. Hneď za obcou sa zastavujeme a fotíme famózne dielo prírody. Krivoklátsky potok tu vyhĺbil síce krátku, ale efektnú sútesku. Prechádza ňou lesná asfaltová cestička, ktorá nás po plynulom stúpaní, popri krásnej prírodnej scenérii privádza k horárni Chrastková (tu niektoré mapy chybne uvádzajú krčmu). Bolo tu však pomerne turisticky živo, takže niečo občerstvujúce by sa tu určite zišlo. Teraz bolo treba dávať pozor, lebo sme mali odbočovať na neznačené lesné cesty, čo niektorí, rýchli cyklisti prehliadli a natočili si nejaké kilometre navyše. Ale za to mohli vidieť malé dielo prírody malý vejárikovo-pramienkový vodopád plný malých hrádzí, kaskád a nátokov, zvaný Dračia studňa.
Všetci pospolu sa teraz vydávame na dobrodružný prechod nehostinnou lesnou zvážnicou k inej asfaltovej ceste, ktorá nás má priviesť k osade Sidónie. Vďaka disciplíne účastníkov a GPS-ke sme o chvíľu už na dobrej ceste, ktorá nás, ako inak, popri prekrásnej prírode privedie do tejto malebnej osady. Pozorujeme ospalú dedinku, jej pokojných obyvateľov. Všetko nasvedčuje tomu, sme tu správne. Toto je to pravé miesto pre cyklopútnika, aby sa zastavil a občerstvil po dlhej ceste. Tu sme si dopriali aj my v miestnom hostinci trochu dlhší čas na odpočinok, kde sme doplnili stratené kalórie. Našej členke Romane, ktorá práve slávila svoje narodeniny, sme popriali veľa šťastia a cykloúspechov.
Putujeme ďalej. Kúsok za Sidóniou prichádzame na Vlársky priesmyk bývalý hraničný prechod. Odtiaľto je to už len odpočinková jazda do Nemšovej. Tu sa naše cesty rozchádzajú. Niektorí sa rozhodnú pre nonstop jazdu domov, iní si ešte idú prezrieť Trenčianske Teplice a ostaní už smerujú naspäť do Trenčianskej Teplej k autám a k vlaku.
Naša túra sa končí, nebola síce veľmi dlhá, ale za to nás opäť uistila, že pozorovať svet zo sedla bicykla je úžasné.
Ľuboš Kraic
