Akcie sa za MKCK zúčastnili: Kraic, Kraicová, Nováková, Ilavská, Gurinová, Hergottová, Oravec, Budoš, Poláček, Gieci a Herceg.
Ako hostia: Modrovský, Chnapko, Koprna a Ninis.
27.7 Cesta do kúpeľov Libverda
Zo Zelenča, Bíňoviec, Piešťan a Topoľčian vyrazili autá, aby pozbierali účastníkov akcie aj s bicyklami a doviezli ich do Jablonice. No a odtiaľto spoločne, my motorizovaní, sme nabrali smer na západ k našim susedom. Cestou smerom na Libverdu sme sa zastavili v Havlíčkovom Brode a Mladej Boleslavy, kde sme utíšili nielen náš hlad a smäd, ale aj potešili naše vizuálne zmysly pohľadom na krásne námestia a budovy. Do cieľa sme prišli bez zablúdenia a čakali sme na našich troch parťákov, ktorí si vybrali na dopravu do kúpeľov kombináciu vlak a bicykel. Večer nás ešte okrem ubytovania čakala nočná prechádzka po kúpeľoch Libverda a degustácia miestnej kyselky.
28.7. Trasa Josefuv Dvur – Smědava
Prvá trasa viedla cez pútnické mestečko Hejnice s nádhernou Bazilikou Navštívenia Panny Márie, kde veriaci posilňujú svoju vieru. Odtiaľto smerujeme cez dedinku Ferdinandov a za ňou nás čaká pre začiatok dosť kruté, strmé stúpanie do prvej stanice občerstvenia, s názvom Hřebínek. Tu sme sa po zásluhe občerstvili a odtiaľto sa pre nás začalo skutočné cyklistické nebo s prekrásnymi cyklistickými trasami a hlavne dolu brehom cez miesta Nová Louka, Bedřichov, Josefuv Dul. Po ukojení orgánov zraku bolo treba ukojiť aj iné zmysly a keďže čas bol už pokročilý, prišla nám vhod prestávka na obed. Z poobednej letargie nás prebralo ďalšie ťažké stúpanie smerujúce k pozostatkom bývalej pretrhnutej priehrady na Bílej Desnej. Tu sa dozvedáme o hroznej katastrofe, ktorá sa tu stala 18. septembra 1916 keď pravdepodobne po nekvalitne vykonanej práci sa pretrhla ešte nie naplno napustená priehrada a vykonala dielo nesmiernej skazy: mimo iného 370 občanov stratilo všetok majetok, 29 domov zmizlo vo vlnách a čo bolo najhoršie, 59 ľudí prišlo o život. So zmiešanými pocitmi pokračujeme ďalej. Odtiaľto smerujeme do údolia riečky Čiernej Desnej a krásna asfaltová cesta Soušská silnice – nás za mierneho stúpania dovedie k chate Smědava. Tu po občerstvení nás už čakal len zjazd cez Bílý Potok po hlavnej ceste do nášho prechodného domova, penzión Lučina v kúpeľoch Libverda.
Namerané parametre trasy: 51 km, prevýšenie 1089 m.
29.7. Trasa Bogatynia – Hrádek nad Nisou
Po dosť náročnej prvej trase ženská časť nášho kolektívu zvolila na druhý deň odpočinkové kultúrno-relaxačné vyžitie v miestnych kúpeľoch. My chlapi sme sa vybrali smer Frýdlant. Tu sme mohli obdivovať miestny zámok (ale len zvonku, lebo v pondelok bol zatvárací deň) a krásne námestie T.G. Masaryka v centre mesta s majestátnou radnicou a sochou vojvodu Albrechta z Valdštejna. Odtiaľto je to už len na skok na hranice, tak sa pozvoľne prehupneme do Poľska. Poľské mesto Bogatynia nás moc neuchvátilo. Táto časť Poľska predsa len zaujala mužskú osádku svojimi povrchovými baňami a hlavne technickým gigantickým rýpadlom, ktoré malo výšku ako niekoľko poschodová budova. Cez časom poznačenými usadlosťami sme sa dosť vyhladovaní dopracovali do prvej a hlavne dobrej reštiky v Hrádku nad Nisou. Tu sme si konečne odpočinuli a hlavne sa najedli, lebo hlad nie je práve najlepším priateľom cykloturistu. Cestou smerom domov sme poniektorí navštívili ešte hrad Grabštejn (taktiež v pondelok zatvorený) a začali stúpať na sedlo nad Oldřichov v Hájích, kde nás prekvapila zatvorená reštaurácia Beseda. Krásna cyklocesta, ktorá viedla vrstevnicami až do Ferdinandova a Hejníc, nám urobila príjemný zážitok zo zjazdu. Z Hejníc sme vystúpali už len malý kopec a boli sme doma, kde sme sa mohli venovať po očiste aj iným príjemným záľubám ako len cyklistike. Večer nás prekvapil poriadny lejak, ktorý urobil na niektorých miestach severných Čiech hotovú pohromu.
Namerané parametre trasy: 83 km, prevýšenie 936 m.
30.7. Trasa Ostritz
Tretí deň už v kompletnej zostave sme otestovali cestu severo-západným smerom. Skoro v každej dedinke, cez ktorú sme prechádzali, zostali stopy po silnej búrke. Pred Jindřichovicami sme navštívili statok s veterným mlynom, kde nám pózovali pri fotení kozy domáce. Odtiaľ sme sa priblížili po ceste až ku hranici s Poľskom. Celkom kvalitná cesta sa kľukatila smrekovým lesom pokrytým neskutočne zelenou trávou a machom. Hlad nás zastavil v dedinke Pertoltice, kde sme si skoro dve hodiny počkali na XXL jedlo, ale stálo to za to. Po obede sme museli trasu trochu upraviť, lebo sme mali málo nakrútených kilometrov a času nebolo už práve nazvyš. Cestou cez Višňovú a Andělku sme sa dopracovali do Poľska a zakrátko do Nemecka. Nemecko na nás pôsobilo svojimi vyľudnenými a kockami vydláždenými uličkami dosť depresívne. Sterilná čistota a žiadny živočíšno-cyklistický ruch. Jediný pozitívny dojem bol pre niektorých návšteva pekného kláštora Marienthal a pre iných dobre orosené (aj cenovo) nemecké pivo. Naspäť sme sa vrátili rovnakou cestou do Poľska. Cestou do Česka sme zvolili inú variantu, nie moc vhodnú, kde sme zopár krát zablúdili a vyskúšali sme si aj crossovú vložku po rozbahnenom a zarastenom chodníku. Všetci s radosťou uvítali, že sme konečne opäť v Čechách, vo Višňovej. Odtiaľto sa náš pelotón roztrhal, aby sme sa opäť stretli v Libverde.
Namerané parametre trasy: 87 km, prevýšenie 974 m.
31.7 Trasa Krásná Máří
Ďalší deň väčšina z nás nechcela počuť o trasách do Poľska, tá včerajšia zanechala v nás „hlboký“ dojem. Vystúpali sme ľahučko po vrstevnici do sedla, k reštike Beseda. Tu nám načapovali pivo a sľúbili, keď sa budeme podvečer vracať cez ich boudu, budú mať opečené maškrty. Padli sme do Mníšeka. Tu sme sa popri tunajšej priehrade a dedinke Fojtka pustili do zase riadneho stúpania na sedlo pod Javorový vrchom. Cez ďalšie sedlo Závory sme pokračovali a trochu sa aj ponáhľali do boudy na Novej Louke, ktorú sme si už v nedeľu raz obzreli. „V hodine dvanástej“ a to sme nevedeli, sme zaparkovali naše tátoše. Totiž pri objednávaní jedla a pitia sa spustila poriadna kuca-paca, čiže lejak. Po dvoch pivách a dokonalom trávení sme sa pustili po skoro vysušených cestách opäť do kopca. Na Rozmezí sme prekonali výšku 1000 m a potom nás čakali malebné rašeliniská na Číhadle a dych nám vyrazil nádherný pohľad z vyhliadky Krásná Máří. Potom sme sa občerstvili na už pre nás známom Hřebínku. Nádhernou cyklocestou, ale za mierneho dažďa, sme pokračovali padákom do Oldřichova v Hájích a krátkym stúpaním prichádzame k reštike Beseda. Tu sme sa, ako bolo sľúbené, najedli a popili, aby sme zvládli mierny zjazd do Ferdinandova a Hejnic a hlavne krátky stupák do Libverdy.
(Pozn. Budoš išiel hlavnou cestou cez vodou zničenú Raspenavu do Frýdlantu za svojím strýkom.)
Večer pokračoval v zábavnom duchu pri Ľubovej novej gitare so spevom až do nočných hodín.
Namerané parametre trasy: 65 km, prevýšenie 1083 m.
1.8. Trasa Na Smrk
Táto trasa patrila medzi najnáročnejšie svojím výškovým stúpaním, ale vzdialenosťou bola najkratšia. Z Libverdy sme začali stúpať až po chatu Hubertka. (Toto miesto malo byť naším pôvodným domovom namiesto penziónu Lučina, čo všetci vtedy odmietli hlavne podľa zariadenia chaty. No nikto vtedy netušil na akom brutálnom kopci sa Hubertka nachádza. Takže sme sa uistili, že sme si penzión Lučina zvolili veľmi dobre.) Po krátkom občerstvení pokračujeme pozvoľným stúpaním na križovatku Tišina. Tu síce úž v riadnej výške nad 800 m pokračujeme pozvoľne strmou šotolinovou cestičkou s odvodňovacími kanálmi (občas brutálna šotolina) až na najvyššiu horu Jizerok na Smrk 1124 m. Na Smrku náš čakal nádherný výhľad z rozhľadne a občerstvenie, s ktorým sme ani nerátali. Potom sme prekročili poľskú hranicu a po chodníku s veľkými skalami sme si vyskúšali aj pochod vedľa bicykla, až sme sa dostali spevnenou cestou do Drwale. Od Górzystówa sa začala veľmi krásna scenéria s riekou Jizerou. Po prekročení hraničného mostu sme absolvovali na mape označený terén výkričníkmi, čiže sme tlačili bicykle, ale čo sme videli na poľskej strane Jizery stálo za to. Technicko náročný terén nás doviedol do najkrajšej časti Jizerok do osady Jizerka. Tu v prostredí krásnych chalúpok, premenených na penzióny, ležiacich pod ochranou majestátnej hory Bukovec sme zvolili obedňajšiu prestávku. Obed sme spojili aj s duševným relaxom. Cestou domov sme míňali opäť Smědavu. Tu sme sa rozdelili. Jedna skupina išla klasicky cez Bílý Potok a druhá cez Hubertku priamo do Libverdy.
Namerané parametre trasy: 47 km, prevýšenie 1046 m
2.8. Trasa Okolo Tanvaldu
Posledný deň pobytu sme prežili rozdielne. Paľova skupina sa vybrala na hríby, ďalší zostali v Libverde, aby sa okúpali a vyskúšali Singltrack. Jozefova skupina cyklistov sa vybrala do Liberca a na Ještěd. My, čo sme zostali, sme sa autami dopravili do Tanvaldu. Táto trasa, to som si neuvedomoval, bola najnáročnejšia. Hneď na začiatku nás otestovalo stúpanie na Tanvaldský Špičák. Bolo to od križovatky dlhé len 1,5 km, ale to infarktové stúpanie, maximálne 21% nás všetkých, okrem Ľuba, presvedčilo, aby sme si chôdzou po svojich trochu oddýchli. Ale ten výhľad z rozhľadne stál za všetko. V Sky regióne Albrechtice si Vlado vymenil poškodený plášť za dobrý a hurá za poslednou rozhľadňou. Najprv sme sa cez Smržovku dostali do Tanvaldu, kde sme sa posilnili v miestnej reštaurácii. No a potom poďho samozrejme do dobrého kopca. Cez dedinky Příchovice a chatu Hvězda prichádzame do najvyššieho bodu tejto etapy, do 959 m, k rozhľadni Štěpánka. Táto patrí medzi najstaršie a najkrajšie rozhľadne v okolí. Po občerstvení sme brutálne stratili výšku o cca 250m. Niektorý, nemenovaný z našej partie mal strach z ďalšieho stúpania a reštaurácia so šnicľou nebola široko ďaleko. Prešli sme krásnu Jizersko – pod Krkonošskú magistrálu. Našťastie tá viedla presne po vrstevnici až do Dolného Kořenova. Tu po krátkom stúpaní na začiatku Kořenova sme ukľudnili svoje ľudské potreby v miestnej reštaurácii Šnyclovna. Pre časový deficit sme po vystúpaní do Kořenova skrátili trasu a zamierili priamo do Tanvaldu k autu.
Namerané parametre trasy: 48 km, prevýšenie 1158 m.
3.8. Cesta do našich domovov
V sobotu plní dojmov z Jizerských Hôr sme sa autami vybrali do Liberca. Chceli sme ešte vidieť Ještěd. Na dobrú radu miestneho občana, čo vidí len svoj biznis, sme sa dali vyviesť lanovkou, aby sme 2 km mohli šliapať peši s prevýšením 100m na Ještěd. Výhľad stál za to, i keď bolo horúce počasie a plno ľudí.
Nasadáme do áut a poberáme sa na poslednú cestu, teraz už domov. Za sebou nechávame Jizerky.
V pamäti nám zostanú smrekové lesy s priezračno zelenými kobercami (kde chýbali hádam len hríby), meandrové riečky, potoky s hnedou, železitou vodou a tajomné rašeliniská, Dlho sa nám bude zdať o krásnych cyklocestách s množstvom občerstvovacích staníc, kde pri dobrom „orosenom“ človek môže sledovať ako to tu cyklisticky žije.
Dalo by sa povedať, že toto všetko je vrchol, čo si duša cykloturistu môže priať. Také malé „All Inclusive“ pre lačné srdce cyklopútnika.
Budoš & Kraic
