Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Vrábel, I. Matkovčík, J. Hergottová, E. Kraicová, Ľ. Kraic, P. Škoda, J. Budoš, V. Oravec, J. Poláček a M. Šuga.
Ako hostia: D. Janus, D. Kraic.
Na túto, fakticky už poslednú, rýdzo-cyklistickú akciu z tohtoročného plánu sa dostavilo celkovo 12 cyklistov(tiek). V mieste zrazu Chata Majdán sa všetci stretávame krátko pred desiatou hodinou rannou. Prvá skupinka sem prišla z vlaku zo Smoleníc, druhá autami a posledná tzv. po vlastných.
Po rannej kávičke a občerstvení v miestnej chate (personál bol veľmi ústretový) sa vydávame na trasu. Je na pocit chladno, ale slniečko svieti, les je svieži, zelený, príroda je ešte stále očarujúca. Putujeme po asfaltovej lesnej cestičke (modrej cykloznačke) popri Olšovskom mlyne. Krátko pred Rybárňou sa cesta rozdeľuje. My odbočujeme doľava smerom na Solírov. Tu dostávam defekt na zadné koleso takže nastáva nutné krátke zdržanie kvôli oprave. Za pomoci kolegov je práca rýchlo ukončená a onedlho dobiehame ostaných na sedle pred Zabitým. Zbiehame dolu k horárni Zabité. Tu niektorí využijú možnosť nabrať si vody z miestneho prameňa a hneď pokračujeme krátkym stúpaním na sedlo Nad jarkami. Nasledovný krátky zjazd nás dovedie na miesto zaniknutej sklárskej osady Sklená Huta. Odtiaľto pokračujeme po modrej turistickej značke až po miesto zvané Kolovrátok. Keďže spevnená cesta tu končí, nastáva dilema, ktorým smerom ísť na sedlo Uhliská. Ďalej po modrej značke som už raz šiel, nebola moc príjemná, tak som zvolil inú, novú, ešte neprebádanú cestu po lesnej zvážnici. Ale to sa ukázalo ako nedobrá voľba, pretože to bola (cca po jednom kilometri) doslova cesta zarúbaná a vôbec neprechodná. Nasledoval návrat späť na Kolovrátok. Neúspech ešte okorenil môj ďalší defekt. Ako sa ukázalo bol spôsobený nesprávnym postupom pri prvej oprave (nevšimol som si v plášti zabodnutú oceľovú šponu). Teraz som ju už našťastie vytiahol a s defektmi bol už pokoj. Takže na Uhliská nás doviedla cesta po modrej značke. Bola tiež nevalnej akosti, ale bola aspoň priechodzia.
Od tohto miesta (Uhliská) bola už cesta na lesné pomery vynikajúca. Najprv sme obišli po príjemnej kľukatej cestičke horu Klokoč a jemným spádom sme prišli na Amonovú lúku. Tu sme sa rozhodli na chvíľku spevnenú cestu opustiť a vybrať sa k bývalej horárni Mon Repos. Za ňou sa znovu napájame na spevnenú lesnú cestu a po červenej turistickej značke sa dostávame na križovatku Červená hora. Odbočujeme doprava smerom na turistické centrum Jahodník, ale cca po jednom kilometri odbočujeme doprava, kde nás lesná cestička dovedie do dedinky Lošonec.
Už sme aj poriadne hladní a keďže tu nachádzame len miesto s tekutým občerstvením, rýchlo sa poberáme na chatu Majdán. Nie je to už ďaleko a po asfaltke sme tam o chvíľu.
Tu nastáva čas na zaslúžený odpočinok a občerstvenie, čo (ako už bolo raz povedané) ochotný personál aj promptne zabezpečí.
Dnes sme prežili opäť krásny deň na bicykli, k čomu nám hodne prispela aj krásna príroda Malých Karpát. Zistili sme, že je tu ešte veľa krásnych lesných cestičiek, ktoré sa priam núkajú na ich prieskum. Škoda len, že sa už sezóna pomaly končí. Hoci sme už z plánu klubu všetky akcie absolvovali, je tu ešte priestor pre individuálnu cykloturistiku. Veď jeseň ešte zďaleka nekončí. A keďže sme cykloturisti telom i dušou, je viac než pravdepodobné, že sa na týchto cestách ešte v túto jeseň určite stretneme.
Ľ. Kraic
