Trnavská 100-ka 2014 na bicykli
7.6.2014 Bratislava 6 : 00 – Brezová 18 : 20
Zúčastnení : Budoš, Babišík
Začíname na Žabotovej o 6 hodine po registrácii sa vydávame aj s ďalšími cyklistami a hlavne pešími smerom na Kamzík, kde nás čaká prevýšenie asi 250 m. Na Kamzíku sme sa odpojili od peších a išli sme asfaltkou cez U Slivu na Červený Kríž. Tu sme opäť stretali turistov. Na bielom Kríži o 9:10 sme sa nezdržali štandardne ani na pivečko a šliapali sme ďalej.
Pokračujeme ďalej červenou značkou, pred Somárom sme chceli ísť traverzom, ale celkom sme to nenašli, zišli sme trochu nižšie. Čakal nás 0,8 km dĺžkových a neviem koľko výškových km na náš traverz. Za Somárom sme po červenej cez Tri kamenné kopce a Konské hlavy dostali až k Pezinskej Babe, kde sme si dali naše prvé pivo s palacinkou.
Po občerstvení nás čaká ďalší traverz okolo Čmeľka, tu sme skôr odbočili, kde som trochu zle odhadol svoje schopnosti a moje drapáky na kolese, skrátka som zletel na zem. Po zjazde zo sedla Javorina nás čakal zjazd na traverz okolo Čertov kopec a Skalnatú. Za Skalnatou sme sa pešo s bicyklami napojili okolo obory na červenú značku smerom na Čermákovú lúku, kde mal službu Vlado aj s dobrým občerstvením pre priateľov. Cieľ Čermákovej lúky sa nám začal rysovať o 10:35.Po štyroch keil-och sme sa pohli ďalej.
Od Čermáka sa vinula asi najkrajšia cestička cez les so strmým zrázom po pravej strane až k Hubalovej, kde sme prešli cez oboru. Na konci obory sme museli preniesť naše tátoše po labilných priečkach drevených schodov za druhú stranu obory. Boli sme na sedle Skalka.
Zo sedla Skalka náš čaká pre mňa asi najťažší úsek, lebo ak máte pripnuté nohy na pedále a šliapete úzky chodník vedľa obory a všade na vás číhajú voľne pohodené polienka, myslím si, že každý normálny človek by mal plné gate. Chvála Bohu sme dorazili na Sklenú hutu a začali sme stúpať na sedlo Uhliská. Záverečných päťsto metrov peši s bicyklami sme hrejivo pocítili silu poludňajšieho slnka. Na Mesačnú lúku sme vybehli bez bicyklov a pre razítko a nesmierne dobrú, myslím si asi najlepšiu vodu, čo som dosiaľ pil. Čas nám ukazoval 12:35.
Po návrate k bicyklom pokračujeme traverzom Klokoča na Amonovú lúku. Po obídení Mon Reposu som presvedčoval Milana, že máme ísť stále po zelenej značke dole, pri jaskyni som zistil, že aj ja som omylný, vrátili sme sa smerom na Mon Repos a pokračovali sme smerom Na Červenú horu.
Ďalej sme využili krátko cyklo cestu až po červenú značku, kde sme strmo zliezli až na Brezinky. Potom sme absolvovali cestu do šenku v Bukovej. Tu sme museli čakať na príchod kontroly a samozrejme nie nasucho. Vôňa guláša nás omámila, tak sme neodolali. Horúci a hlavne dosť štipľavý sme guláš na nás zanechal dosť zlé následky, asi sme sa sčemerili. Razítko na Bukovej sme dostali o 14:10.
Cez Bukovú sme sa rýchlo prehnali a hybáj na Sokolské chaty a tu začala opäť turistika s bicyklom. Po zjazde na železničnú stanicu Buková a odbočení vpravo a nie vľavo ako to urobili naši spolutrpitelia na horských bicykloch, ktorí museli absolvovať jazdu po čerstvo navozenej hliny, sme sa stretli na kontrole Raková o 15:46. Ďalej sme šli po asfaltke až sa červená značka odpojila, Milan navrhol skratku. Cyklocestou okolo Suchánky sme dorazili k predposlednému miestu našej trasy, krčma na Dobrej Vode o 16:32. Tu akoby sa zastavil čas, nikto sa naraz nikam veľmi nehnal. Ležérne sme vypili nejaké pivá, ale už ani tie pivá nám nejako nešli dolu krkom, ale sme sa premohli. Niekto zahlásil, mali by sme ísť, čiže čo už, tak poďme.
Z Dobrej Vody po asfaltke nám guláš v žalúdku sa stále ozýval, čiže sme išli asi na pol plynu, ale predsa sme dorazili na Brezovú na ihrisko o 18:20.Nezdržali sme sa dlho, lebo vlak nás čakal v Jablonici a policajti nemajú radi veselých cyklistov. V Jablonici sme absolvovali ožívaciu kúru pre naše žalúdky, čistý slovenský viacstupňový nápoj nám navrátil opäť chuť do jedla. Vagóny z Jablonice do Trnavy boli okupované cyklistami, bicyklami a dojmami, až sme preplnili úplne celý vlak.
