Zúčastnený: Ľuboš Kraic
Na tejto akcii som sa kvôli rôznym pracovným a zdravotným problémom ostatných záujemcov zúčastnil len ja sám. Po trase som mal vytýčené tri ciele: nevšedný výtvor prírody – kamenné gule – zvané aj Megonky v blízkosti obce Milošová; ako ďalší bol beskydský hrebeň v oblasti Veľký Polom Severka, kde som v roku 1991 zasväcoval do turistiky moje dvojičky (vtedy ešte len ako trojročné, takže väčšinou toho videli len z môjho a z maminho chrbta) a ako posledné zostalo miesto, kde sa stretávajú hranice troch štátov Čiech, Slovenska a Poľska, čiže Trojmezí pri Hrčave.
Ráno okolo štvrť na osem nakladám bicykel do auta a vydávam sa na takmer 190 kilometrovú púť až do Milošovej pri Čadci. Keďže diaľnica je prázdna, tak cca o dve hodiny už parkujem auto v Milošovej pri miestnej základnej škole. Počasie je ukážkové, tak neváham a šliapnem do pedálov.
Hneď na začiatok preveria moju kondičku tri krátke, ale pomerne prudké stúpania. Keďže som v skúške pomerne dobre obstál, o chvíľu už stojím pri miestnom kameňolome, kde je už vidno prvú kamennú guľu s priemerom tak okolo dvoch metrov, ďalšie sú poukrývané v okolitom lese. Celkovo ich objavím až štyri. Prvé zmienky o týchto útvaroch pochádzajú z roku 1988. Pôvodne sa v lokalite nachádzalo približne 30 gúľ s priemerom od 25 do 300 cm, mnohé z nich však boli odvezené na súkromné účely. Od roku 2003 je guľové nálezisko s rozlohou 1,67 hektára vyhlásené za chránenú prírodnú pamiatku. Som teda rád, že som našiel aspoň niečo z nich.
Je však čas pokračovať ďalej. Po prekročení pomyslených hraníc začínam ukrajovať už prvé beskydské kilometre. Prechádzam popri chatovej osade pri Motyčanke a onedlho sa dostávam do Sedla pod Beskydem. Až tu si uvedomím, že som už vo výške cez 700m. Na hrebeň je to ešte 6,5 km. Cesta vedie po peknej asfaltke s príjemným stúpaním, k tomu modré nebo nad hlavou – no paráda. Ani sa nenazdám a už sa objavuje predo mnou Kamenná chata. Som vo výške 940 m. Je to tu dosť zmenené. Hotel Tetrov, ktorý tu stál vtedy (1991) vedľa chaty, už neexistuje. Aj chata je celá iná, teraz sa prerába a modernizuje. Je tu postavená aj nová rozhľadňa. Od chatára vyzvedám, čo sa to tu všetko udialo. Pri tanieri teplej česnečky rozmýšľam nad tými všetkými zmenami, ako ten čas neustále letí. Chcel by som sa, len tak na chvíľu vrátiť o tých 23 rokov späť a uvidieť tu šantiť moje malé dvojičky, ktoré mali neustále fialové pery od čučoriedok. Je to dojímavé, ale musím pokračovať v ceste. Prechádzam ďalej po hrebeni. Zmenili sa aj chaty Skalka a Severka, no našťastie výhľady do dolín zostali rovnako krásne. Sú síce ešte prázdniny, ale v Čechách je pracovný deň, tak cyklistov takmer nestretávam škoda, veď je taký pekný deň. Pomaly schádzam z hrebeňa a okolo Kyčery pod Skalkou sa dostávam znova na lesnú asfaltku. Tá ma dovedie dolu do dediny Mosty u Jablunkova. Tu sa zastavujem v Penzióne Zuzana, kde si doprajem čas na dokončenie obeda (česnečku ako polievku som si dal na Kamennej chate na hrebeni). Tu si chcem dať niečo ryze českého, ale nakoniec skončím u Holandského řízku.
Takto dobre naprataný pokračujem stúpaním na Jablunkovský priesmyk, čo nebolo dvakrát príjemné, ale taký je cyklistický život. Našťastie ďalšia cesta bola už unikátna lahôdka. Tzv. Cyklotrack Trojmezí viedol po krásnych lesoch po krásnej asfaltke, takmer bez áut. Cca po 10 kilometroch po krátkom stúpaní prichádzam do dediny Hrčava. Cyklistov je tu opäť len poskromne. Obzerám si starý drevený kostolík a miestnych, ako si v pohode užívajú slnečný deň. Dám si už potrebnú kávičku a pokračujem na Trojmezí, ktoré je vzdialené asi tri kilometre. Cesta je pomerne sýta, lebo najprv prudko stratím výšku a následne ju musím zase vystúpať. Ale som tu. Dosiahol som Trojmezí. Na každej strane štátu sú postavené malé obelisky reprezentujúce konkrétnu krajinu. Ku každej sa dá v pohode dostať. Tu je vidieť aspoň trochu viac turistov, takže sa cítim konečne tak ako som v Čechách zvyknutý, ako súčasť veľkej turistickej rodiny. Po krátkom nasatí atmosféry tohto nevšedného miesta pokračujem ďalej a cez sedlo Nad Čiernym sa vraciam späť na Slovensko. Prechádzam popri stavenisku, pravdepodobne tu stavajú nejakú väčšiu cestu. Snažím sa ísť po vedľajších cestách. Je tu veľa prachu od nákladiakov, ktoré tu premávajú kvôli výstavbe tej cesty.
Posledné kilometre prechádzam cez dedinky Čierne, Svrčinovec a Podzávoz. Darí sa mi dobre vyhnúť hlavnej ceste a pokojná cestička popri železnici ma dovedie späť ku autu.
Takže som v cieli. Prešiel som 53 km s prevýšením 1066 m. Tento krát som si cykloturistiku riadne užíval, lebo bola nenáročná a na krátkom úseku som uvidel nielen prírodu, jej pamiatky a geograficky zaujímavé body, ale aj mne osobne zaujímavé miesta vyvolávajúce spomienky na krásne prežité chvíle mojej mladosti.
Ľ. Kraic.
