Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Ľuboš Kraic, Igor Matkovčík, Vladimír Oravec, Vladimír Naď, Pavol Vrábel, Denis Vrábel, Mirka Valovičová, Daniel Polák a Božena Ilavská
Ako hostia: Stanislav Macejka, Jozef Kováč, Kornel Ninis
Poslednú nedeľu sa za vcelku príjemného, len trochu veterného počasia uskutočnila plánovaná cykloturistická akcia z kalendára MKCK, ktorej cieľom boli tento krát Horné Lefantovce a Oponice. Na železničnej stanici v Piešťanoch sa zišlo 13 cyklistov odhodlaných zdolať pomerne náročnú trasu:
Piešťany Ratnovce Svrbice Orešany Horné Otrokovce Dolné Otrokovce Merašice Kapince Šurianky Perkovce Čakajovce Jelšovce Výčapy-Opatovce Koniarovce Dolné Lefantovce Horné Lefantovce penzión Dolina Horné Lefantovce Oponice Kovarce Ludanice Horné Obdokovce Veľké Ripňany Behynce Radošina Banka Piešťany.
Žiaľ, technická závada na bicykli (defekt) znemožnili Božke Ilavskej vyraziť spolu s nami na trasu a tak nás prišla aspoň na mestskom približovadle odprevadiť na stanicu. Po oprave defektu vyrazila ako samostatné jednotka po našich stopách a takto absolvovala cca polovicu plánovanej trasy.
Z Piešťan sme preto vyrazili len 12-ti smerom na Ratnovce, Svrbice, Orešany a Horné Otrokovce, trasu, ktorá je medzi Piešťancami známa ako Malé Pyreneje. Pomerne náročný terén zaskočil Dana Poláka, ktorý toho poslednú dobu moc nenajazdil a ani jeho cestný bicykel s prevodmi na rýchlo nebol najšťastnejšou voľbou, preto sa v Horných Otrokovciach od nás odpojil a samostatne pokračoval na Tepličky, Hlohovec a domov.
Takže po tejto, našťastie už poslednej strate, pokračovala ďalej už len čistá „futbalová jedenástka“ a bola to teda poriadna jazda. Až do Čakajoviec sme totiž chytili vietor do chrbta a tak sme mierne zvlnený terén s dvoma menšími stúpaniami prefičali rýchlosťou chvíľami nad 30 km/hod. Po krátkom občerstvení v Čakajovciach však prišlo veľmi rýchle vytriezvenie, nakoľko vietor sa potvora neotočil a naša rýchlosť tým pádom radikálne poklesla. Nevadí, aspoň bolo viacej času na kochanie sa okolím, preto pozornejším neušla pozlátená socha V. I. Lenina v sklenenej vitríne (asi aby mu nepršalo na hlavu) v predzáhradke rodinného domu miestneho vyznávača bývalého režimu v jednej z dedín. Čo už, každý sme nejako postihnutý.
Po ďalších pár kilometroch sme dorazili do prvého hlavného cieľa, Horných Lefantoviec, presnejšie do lokality nad obcou, v ktorej sa nachádza kaštieľ s parkom (v minulosti Liečebný ústav v Lefantovciach, dnes bohužiaľ nevyužívaný a pomaly chátrajúci) a penzión Dolina. Tu musím vyzdvihnúť ústretovosť personálu, ktorý nám napriek tomu, že mali takmer plno, z vlastnej vôle a veľmi rýchlo pripravil veľký stôl pre celú našu skupinu. A nakoľko majú aj veľmi schopného kuchára a veľmi príjemnú obsluhu, môžem návštevu tohto zariadenia len a len odporučiť.
Po obednej prestávke sme pokračovali ďalej do druhého hlavného cieľa, Oponíc. Tu sa nachádza kaštieľ, ktorý za výdatnej finančnej investície (11 miliónov Euro) zahraničného investora vstal takpovediac z mŕtvych a z totálnej ruiny sa zmenil na 4-hviezdičkový hotel. Súčasťou kaštieľa je tiež slávna Apponyiovská knižnica, ktorej prehliadku s výkladom časť z nás absolvovala. Bolo veľmi smutné počúvať vyprávanie sprievodcu, ako barbarsky sa správali súdruhovia v minulom režime ku kultúrnemu dedičstvu, v tomto prípade ku vzácnym knihám, z ktorých mnohé, ručne písané, majú vyše 500 rokov, ako priamo v knižnici spolu s knihami skladovali zemiaky a inú úrodu, ako sa v knižnici vďaka absencii akejkoľvek údržby premnožili potkany a červotoče, ako robotníci zhadzovali knihy z regálov na korby nákladných áut, … Značná časť kníh našťastie prežila toto nešetrné zaobchádzanie v depozitoch Slovenskej národnej knižnice v Martine a po náročnej reštaurácii sa vrátila naspäť do zrekonštruovanej knižnice do Oponíc. Dnes knižnica opäť slúži svojmu účelu, od znovuotvorenia ju videlo 80 000 návštevníkov (z toho tretina cudzincov), jej katalóg je dostupný na internete a po dohode z prevádzkovateľom sú knihy dostupné na študijné účely v priestoroch knižnice. Všetko vďaka zahraničnému investorovi, reštaurátorom a miestnym pracovníkom.
Po prehliadke knižnice sme vyrazili domov, pričom kondíciu peletónu preverili okrem dosť silného protivetra aj viaceré „hupáčiky“. Pred záverečným stúpaním na sedlo Havran sme sa ešte krátko občerstvili v Radošine (zmrzlina, kofola, kafíčko padli vhod), takže nasledovné stúpanie sme zvládli, aj keď niektorí museli načrieť hlbšie do rezervoára síl. Odmenou bol potom zjazd do Piešťan, kde bola akcia „slávnostne“ ukončená.
Záverom sa chcem poďakovať všetkým za účasť a dúfam, že sa nabudúce znova stretneme na ďalších pekných akciách.
Nakoniec ešte parametre:
– dĺžka trasy: 102 km
– celkové prevýšenie: cca 900 m
Juraj Poláček
