Tatry opäť trochu inak
(Okolo Tatier 2015)
Tak ako sme si už zvykli, druhý víkend v júni si prichystáme bicykle a vyrážame na akciu, ktorú už 48 rokov organizujú cyklisti z Nižnej na Orave. Nechodíme tam od začiatku (viacerí z našich tohtoročných účastníkov neboli ešte ani na svete), ale väčšina z nás si svoju premiéru na cestách medzi Nižnou, Zakopaným a slovenskými Tatrami odkrútila už dávnejšie.
Štvrtok, 11.6.
Tak aj tohto roku sa na parkovisku pri Bille v Piešťanoch schádza skupinka bicyklachtivých účastníkov. Vzhľadom na termínovú kolíziu s akciou Dunajská cyklocesta, priváža Kamil do Piešťan prázdne auto, ktoré sa tu zaplní takmer do posledného miesta. To posledné miesto obsadí Dušan v Hornej Strede. Druhé auto, ktoré nám bude počas bicyklovania robiť sprievod, šoféruje Martin, ktorý sa rozhodne na poslednú chvíľu tiež zúčastniť. Cesta autom do Liptovského Mikuláša prebieha v pohode, okrem zdržania sa v okolí Žiliny z dôvodu opravy mosta. Kolóny sú niekoľko kilometrové. Nevadí, nič nás netlačí, počasie napriek predpovediam drží a tak sa ešte pred preložením batožiny a zaparkovaním Kamilovho auta v Mikuláši naobedujeme.
Potom už nasadáme na našich tátošov a vyrážame najbližšia zastávka Kvačany. Tu si chvíľu oddýchneme, dáme jedno pivko, stretneme sa z Martinom, ktorý si vybehol na pešo kúsok hore Kvačianskou dolinou, do auta mu naložíme zdefektovaný Marošov bicykel a Mirku a Martin autom a Kamil na bicykli vyrážajú smer Matiašovce. My ostatní na trekových a horských bicykloch volíme cestu cez Kvačiansku dolinu na Huty. Dolinou miestami šliapeme, miestami tlačíme, cez Huty fučíme hore kopcom až sa nad dedinou pripojíme na hlavnú cestu od Matiašoviec. Odtiaľ je to už len dole kopcom na chvíľu pribrzdíme v Zuberci (pivo, káva, zmrzlina) a potom už pokračujeme do penziónu Monika v Habovke, ktorý sa opäť po roku stáva naším prvým domovom. Martin a Kamil zatiaľ skočia do Nižnej na prezentáciu, Maroš vymení plášť a už nás čaká len večera a posedenie pri pivku vyplnené spomienkami na začiatky nášho cykloklubu.
Piatok, 12.6.
Vstávame, naraňajkujeme sa, nabalíme Martina a na bicykloch sa spúšťame do Nižnej. Tu stretneme Jožka, ktorý si včera vyrazil z Trnavy pozrieť štart našej akcie a prespal na internáte v Tvrdošíne. Parkovisko pred hotelom v Nižnej je opäť plné cyklistov, spanilá jazda ulicami Nižnej a hornej Oravy paralyzuje na dlhšiu dobu premávku na cestách, ale nám to nevadí a za povzbudzovania detí, okoloidúcich a okolostojacich sa presúvame na hranice v Suchej Hore. Tu sa naša skupinka čaká, tí, ktorí stihli prísť skôr sa aj občerstvia, my ostatní sa aspoň napijeme a púšťame sa do prvých poľských kilometrov.
Organizátori tento rok vypustili salaš vo Witowe a ženú nás do kopcov cez Ciche, Ratulów, Nowe Bystre a Zab na Gubalowku. Odmenou za nastúpané metre a prepotené dresy je pre nás skoro letecký pohľad na Zakopane a krásne výhľady na Giewont. Na Gubalowke je niekoľko reštaurácií, plno stánkov, ktoré ponúkajú suveníry a serki (toto krásne slovo označujúce ovčí syr si nemôžem dovoliť vynechať) a ešte viac ľudí a tak sa pomaly presúvame ďalej. Martin tadiaľto neprejde a preto sa dohodneme, že sa najbližšie stretneme v Poronine.
Čaká nás prudký zjazd do Zakopaneho. V ňom sa naša skupinka trhá, ja som posledný. A to sa mi stáva osudným. Už dole v Zakopanom na križovatke dostávam defekt, ostatní si to v eufórii z rýchlosti šinú dole Zakopanym a ja zisťujem, že síce mám náhradné duše, ale vercajg a pumpa je v taške u Andreja niekde hlboko podo mnou. Škaredo zahreším a krásny zjazd si vychutnávam pešo vedľa bicykla. Keď chalani dole zistia, že dlhšie nechodím, navyše im okoloidúci cyklisti povedia, že hore niekto v modrom drese spadol a ošetrujú ho, rozdrnčia sa telefóny. Našťastie ten pooškieraný som nebol ja a tak mi vyrazia hore kopcom Maroš, Dušan a Andrej na pomoc. Po asi 2,5 kilometroch sa stretneme, opravíme defekt, a už sa aj ja kúsok odveziem.
Na Zakopane už nie je čas a tak ideme rovno do Poronina, kde u Martina v aute doplníme vodu a už nás čaká ďalšia dnešná čerešnička Bukowina Tatrzanska. Je horúco, vzduch je miestami žeravý a ja sa hore kopcom ťahám už len silou vôle. Začína mi chýbať energia (občerstvenie na hraniciach, žinčica na salaši a káva a pivko v Zakopanom), Andrej ma poctivo čaká, ale nazýva ma brzdou. To je tá dnešná výchova. Do krčmy v Lysej Poľane to už dole kopcom zvládnem, aspoň sa tu trochu napijem a s vidinou jedla na Podspádoch sa pasujem s kopčekom nad Tatranskou Javorinou. Konečne som tam. Chalani už sedia, tak sa pridám aj ja, zajeme, zapijeme a hore Príslopom to už predsa nejako zvládneme.
Podarilo sa! Už len zjazd do Ždiaru, neprebehnúť odbočku do dediny pri lyžiarskom areály Strednica a už sme v penzióne Drevenička, kde nás tento rok organizátori ubytovali. Už sa nám ani nechce ísť na guláš do Magury, vysielame iba zástupcov a my sa ideme len najesť do blízkej reštaurácie. Večer ešte posedíme s našimi krajankami Mirkou a Ivanou a úspešný deň je za nami.
Sobota 13.6.
Ďalšie bezoblačné ráno. Vstávame skoro, raňajkujeme na chate a vyrážame – autobus na nás nebude čakať. Väčšina z nás sa dnes rozhodla pre pohodovú turistickú vychádzku do Tatier. Dnes sa pridáva už aj Martin otestovať svoje sily. Autobusom sa odvezieme do Starého Smokovca, zastavíme sa v Bistre a vo dvoch skupinkách sa vydávame na Hrebienok. Naša ide ešte na kyselku a vyhliadku nad Smokovcom a potom sa cez umeleckú Krížovú cestu vráti na kraj Smokovca a na Hrebienok. Po ceste stretneme Kamila, ktorý dnes opäť zvolil bicykel a už si to vybehol na Hrebienok.
Ideme aj my. Hore sa stretáme s našou druhou skupinkou a nosičmi, ktorý dnes majú preteky na Zamkovského chatu. Ešte sa s nimi teda uvidíme. My to zoberieme okolo vodopádov na Rainerku, kde pri zvukoch folklórnej dvojice (husle, harmonika a spev) ochutnávame Tatranský čaj. V tej horúčave musíme ochutnávať opatrne a tak radšej vyrážame hore na Zamkovského chatu. Peťo s Dušanom si to skrátia po starej skratke, my ostatní ideme predpisovo po značke. Na chate je plno ľudí, je krásny čas. Našťastie jeden stôl je voľný a tak môžeme posedieť.
Návrat dole je po rovnakej ceste, od vodopádov to otočíme na Tatranskú Lomnicu, o pár minút nestihneme autobus a tak máme 2 hodiny čas na večeru v Lavíne. Nevadí, dnes už nič neplánujeme. Čaká nás už len druhá večera v Ždiari, posedenie s Mirkou a Ivanou, našich odvážlivcov aj opekanie klobás na Magure a ďalší deň je za nami. Niekto ho strávil ako turista, niekto ako cyklista, Paľo s Mirkou si aj zasúťažili a už sa len skúsime aspoň pár hodín vyspať na cestu do Mikuláša.
Nedeľa 14.6.
Posledný deň je tu. Opäť raňajky na chate, naložiť batožinu a sadnúť na bicykle. Po ceste sa ešte musíme radšej vyhnúť policajnej kontrole, ktorá v Tatranskej Kotline dáva fúkať cyklistom a už nám nič nebráni rozbehnúť sa hore dole pod Tatrami. Cesta stúpa (Kežmarské Žľaby), potom kúsok klesá (Tatranská Lomnica) a potom ako na hojdačke cez Smokovce, Polianky, Vyšné Hágy až na Štrbské Pleso a odtiaľ vedie už viac-menej dole kopcom na Podbanské. Ešte krátka zastávka v Pribyline a už to treba len dotiahnuť do Mikuláša. Podarilo sa ! Nakladáme sa do áut, ideme na obed a už nás čaká len cesta domov. Dovidenia o rok, priatelia. Čaká nás generálka na jubilejný 50. ročník.
Resumé (podľa stránky http://cykloklubnizna.sk)
účastníkov: 821 registrovaných
najstarší: Ján Suroviak – 80 ročný
najmladší: Daniel Prachař – 13 ročný
počet krajín: SVK, CZ, PL, HU, RO, BLR, AUT, GER
najpočetnejšie skupiny: MTS Krivá – 29, Galbavý Peter – 28, Bödi Michal – 25
najvzdialenejší účastník: Tamas Tudor – Bukurešť – 1084 km
najbližší účastník: Peter Dekanovský – Nižná – 20 m
najsmädnejší ročník za posledných 10 rokov – vypitých cca 1200 litrov vody počas dvoch etáp.
Za MKCK sa zúčastnilo 12 členov a hostí:
Kamil Lavor, Dušan Surovčík, Paľo Vrábel, Mirka Valovičová, Martin, Andrej a Juro Golier, Peťo Chnapko, Kornel Ninis, Peťo Julíny, Maroš Modrovský a Jožko Kováč
Na štarte nás podporil Jožko Michalec, v pelotóne jazdil aj Heňo Molnár
Juro Golier
