Mala by mať ešte prívlastok veľmi pohodová. Začínala na stanici v Košeci po veľmi rozbitej ceste,čo nepridalo na pohode.Za dedinou však už urobili cestári asfalt,že by tam mohla ísť Tour de France.No až na pár kilometrov pod Strážovom.Hneď na začiatku sa trhol Palino Herceg od peletonu-Hela Gurínová, Stano Studený – kvôli návšteve rodiny v Košeckých Rovniach.Peleton bol pohromade v Zliechove pred starou krčmou.Niektorí naši peší turisti ju veľmi dobre poznajú.A keďže v krčme sa vie všetko,chcel som si doplniť slová prostopašnej pesničky:
Bože,bože s mojím mužom,
zaviazal si gate uzlom.
A ja som sa nahnevala,
zubami som rozviazala.
Túto pesničku prosím pekne dávali v relácii Na ľudovú nôtu v Slovenskej televízii niekedy popoludní.Keďže krčma bola zavretá (zastavím sa nabudúce),pokračovalo sa v stúpaní.Tu sa musím zmieniť o prevýšení.Z Košece pod Strážov bolo treba nastúpať o 545m.To je pre penzistov pekná nakladačka.Je to však na dĺžke 24km,ale čo je na tom stúpaní úžasné,že po krátkom stupáčku sa cesta vyrovná,čo sa stále opakuje.Dlhý,úmorný stupák neexistuje.Prvé fotenie je pod Strážovom 1213m,najvyšším vrchom v pohorí.Výstup naň je úžasný najmä v jeseni a v inverznom počasí.Na záver stúpania pod Strážovom nás ofúkli dvaja telesne postihnutí cyklisti,prvý s jednou nohou,druhý s protézou.Čo si my sťažujeme s našimi chorobami.Po pohodovom vyškrabaní sa pod Strážov nás čakala sladká odmena. až na malé výnimky až do Považskej Bystrice.Prvý bol z pod Strážova do Čičmian, s výhľadom na dominantný Kľak.Keďže bol prvý,bol aj najmilší.Milé bolo aj posedenie v muškátovom penzióne Javorina Sladké a výborné boli šúľance s makom.Miestne múzeum sme vynechali-nabudúce.Z Čičmian do Fačkova nasledoval zjazd,ktorý považujem za najkrajší čo sa trmácam na bicykli po Slovensku.Krásna príroda,široká cesta, kvalitný asfalt, skoro bez premávky,čo si viac môžeme priať.
V Rajeckej Lesnej začala kultúrna časť našej trasy.Keďže v Slovenskom betleheme mali obedňajšiu prestávku,dopriali sme si ju aj my. V penzióne u Hromadov bola výborná strava za dobré ceny.Betlehem sa oplatí vidieť,je to obdivuhodná práca majstra Pekára.Stihli sme aj obdivovať peknú kalváriu na kopčeku za dedinou.
Po kultúre znova „na kone“,akože ináč už len zjazdom do Rajca.Posedeli sme,relaxovali na peknom,veľkom námestí.Keďže je ešte v Rajci veľká časová rezerva k vlaku v Považskej,doporučujem ešte navštíviť Rajecké Teplice.Dá sa v pohode stihnúť kúpanie na termálnom kúpalisku.Nabudúce.
Z Rajca k vlaku sme si dali dvojhodinovú rezervu.Na ceste nás čakal 9 percentný výšľap pri Malej Čiernej (to je pekný názov),pri tom stálom klesaní to bola príjemná zmena,skrátka malina.A nasledovalo zase príjemné klesanie.Boli sme pre časový predstih nútení predlžovať pitný režim-Horná krčma v Prečíne,staničný bufet v Považskej.
Vo vlaku nás čakalo milé prekvapenie-Jožko Michalec s dcérou.Mal pekné historické fotky z Podjavorníka.Keďže Hela a Palino sú odtiaľ tiež rodáci,bolo že to radosti.
Možno som trasu trochu prechválil,ale mám dvoch dôveryhodných svedkov,že nepreháňam.Nakoniec kto neverí,nech si ju vyskúša.Tie poznámky-nabudúce znamenajú,že by som trasu rád zopakoval,keď budú Strážovské vrchy v jesennom šate.
Zdravím.Stano.
