Trojkráľová turistika na Visiace skaly 7.1.2016
Počas silvestrovského výstupu na Geldek sme sa dohodli, že najbližšiu turistickú akciu zorganizujú Piešťanci na Považskom Inovci. Oprášil som teda Jančiho predvianočný nápad a turistickú akciu som naplánoval na trase Nitrianska Blatnica Jurko sedlo Gajda Visiace skaly Plešiny Obrázková hora Piešťany.
Zraz máme ráno pred ôsmou v Piešťanoch na stanici. Stretávame sa 4 Piešťanci, z trnavského smeru posádky 2 áut + 1 autobusový účastník (spolu 4) a ja z Vrbového. Zatiaľ pomer PN / TT nevychádza pre domácich príliš lichotivo, ale na Juhu nastupujú ďalšie 2 dievčence a pod mostom posledný účastník a tak nakoniec o 8:30 zo Šárfie vyrážame trinásti. Začiatok cesty nám spríjemňuje sprievodcovským výkladom Janči, ktorý spomína na svoje mladé roky, keď tu býval, chodil do školy a behal aj na Visiace skaly. Chvíľu sa pristavíme pri kaštieli v parku, ktorý už má najlepšie roky za sebou a chátra (kaštieľ, nie park). Okolo viníc pokračujeme smerom hore na Jurka, priberáme aj spoločníkov dvoch psíkov. Cesta zozačiatku vedie okolo viníc, neskôr sa dostávame do lesa. Je nízka oblačnosť, výhľady dnes nebudú, ale inak je príjemne tesne pod nulou, bezvetrie a jemný poprašok snehu dotvárajú dojem zimnej pohody. Krátku medzizastávku robíme pri poľovníckej chatke na Slopoch, odkiaľ cesta začína trošku stúpať. Nie je to ale nič vážne a tak sa v pohode dostávame na lúku pod Jurkom. Najskôr sa fotíme pri vstupnej bráne s nápisom Iskoni bě slovo (vysvetlenie pod textom) a potom robíme dlhšiu zastávku pri kostolíku sv. Juraja, ktorú využijeme na občerstvenie, fotenie a prehliadku areálu.
No musíme sa pohnúť ďalej. Psíci sa od nás už odpojili a nás čaká relatívne strmé, ale krátke stúpanie na Trhovičnú lúku sedlo Gajda. Aspoň sa trochu zohrejeme. Keďže sme sa dostali na hrebeň, opäť na chvíľku postojíme a po chvíli sa pohneme ďalej. Na Visiace skaly má podľa mapy viesť červená odbočka, tú ale nikde nevidíme a tak nás zachraňujú výdobytky modernej doby systém GPS nám pomáha nájsť odbočku doľava na chodník vedúci do lesa. Neskôr sa na stromoch objavujú aj staré značky a po asi 10 minútach sa vynoríme na peknej malej lúčke nad Visiacimi skalami, ktoré padajú kolmo pod našimi nohami do hĺbky asi 15 metrov. Škoda, že je dnes oblačno, výhľady na Radošinu a Blatnicu sa nám ale aspoň na chvíľku predsa otvoria.
Opäť sa posilníme, pred ďalším postupom urobíme zopár fotografií a asi po polhodinke sa vrátime na odbočku a pokračujeme ďalej cez Krahulčie vrchy. Cesta nám v rozhovoroch pekne ubieha, nikam sa neponáhľame a pomaly sa dostaneme na rázcestie Striebornica, kde sa oddelia Mirka s Paľom, ktorý pokračujú dole na Moravany. My ostatní ideme ďalej až na Plešiny, kde zbiehame dole cez Obrázkovú horu do Banky. Tu stretneme môjho kolegu a nášho kamaráta Peťa Julínyho, ktorý sa vybral večer na posed do lesa. Prebehneme cez Kúpeľný ostrov, kde nás čakajú Mirka s Paľom a po ceste sa ešte zastavíme na krátke ukončenie akcie v Park Bodege.
Náladu sa nám snaží znepríjemniť pokazené pivo a pani prevádzkarka (?), ale nepodarí sa im to a tak sa vonku postupne lúčime s Piešťancami a na záver na stanici aj ja s Trnavčanmi. Podľa GPS sme prešli asi 26 km s prevýšením okolo 500 m. Bol to opäť pekne prežitý deň v prírode. Za 10 dní by sme sa mali opäť stretnúť na turistike čaká nás Ondrova túra v Malých Karpatoch.
Akcie sa zúčastnili : Milka a Ľubo Kraicovci, Anka Kučerová, Vlado Naď, Janči Budoš, Božka Ilavská, Hela Gurinová, Mirka Valovičová, Paľo Vrábel, Juro Poláček, Vlado Putera, Juro Golier a Paľov kamarát Martin.
Zapísal Juro Golier
Šárfia Nitrianska Blatnica, sár bahno (maď.)
Iskoni bě slovo – Na počiatku bolo Slovo (úvod sv. evanjelia podľa Jána. Boli to prvé slová, ktoré boli preložené do starého slovienskeho jazyka: Iskoni bě Slovo i Slovo bě u Boga i Bog bě Slovo
Rotunda svätého Juraja – rímskokatolícka kaplnka, pochádza z 9. storočia, z predveľkomoravského obdobia. Je to jedna z najstarších stavieb na Slovensku a najstaršia rotunda na Slovensku. Pokiaľ je tento kostol starší ako Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch, tak ide o najstarší stojaci kostol na Slovensku. Na lúke Púšť pod ostrohou s rotundou sa v 9.-10. storočí nachádzalo sídlisko dvorcového typu obohnané palisádou. Obyvateľstvo sa zameriavalo hlavne na dolovanie železnej rudy na svahoch Marhátu. O doplnkovom poľnohospodárstve svedčia brázdy na mnohých miestach v okolí. Obyvatelia sa pochovávali pri rotunde, kde bolo odkrytých do 130 hrobov. Osada svätého Juraja zanikla pred polovicou 13. storočia, jej obyvatelia sa postupne presunuli do nižších polôh. Rotunda sa menila na ruiny, avšak v roku 1530, majiteľka tunajších lesov Mária Turzová dala kostolík upraviť. V roku 1655 ho upravili prakticky do dnešnej barokovej podoby, na západnej strane k nemu pristavali vežu a z južnej takzvanú pustovňu. Bývali v nej pustovníci, pôsobiaci v skutočnosti až do prvej polovice 19. storočia ako školskí bratia v tunajšej škole. Stavba školy na svahu nad kostolíkom sa asi od polovice 19. storočia využívala ako poľovnícka stanica miestneho panstva, potom tu bola horáreň, asanovaná v roku 1962.
