Akcie sa za MKCK zúčastnili: Milan Babišík, Ľuboš Kraic, Igor Naništa, Anna Kučerová, Vladimír Naď, Jozef Nádaský, Juraj Golier, Juraj Poláček, Hela Gurínová, Pavol Herceg, Miroslav Šuga, Jozef Antal, Dodo Benedikovič, Jozef Michalec, Čavojová Janka.
Ako hostia: Hela Strížová, Veronika Strížová, Peter Rosenberger, Marian Modrovský, Braňo Poloczik, Viera Gubiová, Jana Štefániková, Daniel Štefánik, Miloš Miklošovič, Veronika Miklošovičová, Vladimír Trajlinek, Ruženka Stachovičová, Anna Čičmanová, Mária Časná, Terka Jelínková.
Doprava do miesta štartu na Zochovej chate bola rôzna. Väčšina zvolila možnosť ísť autami, a pár ľudí prišlo BUSom. ( Jozef a pekné dievčatá z KST Spartak). Tu sa všetci stretávame na parkovisku krátko pred 9 hodinou. Po zvítaní sa a krátkom občerstvení vyrážame na trasu. Počasie je konečne zimné. Večer nasnežilo asi 3- 5 cm snehu a tak chodník je „pocukrovaný“ bielou perinou. Súčasťou tejto spomienkovej tury na Ondreja Stríža je aj osadenie pamätnej tabuľky na vrchole Vysokej, o výrobu ktorej sa zaslúžil J.Golier s kamarátmi. Cesta vedie okolo chatovej osady až k Huncokárskemu cintorínu.
Odtiaľ sa dostávame na hlavnú cestu (dosť zľadovatelú) a preto je treba šliapať dosť opatrne lebo snehový poprašok tento ľad maskuje. Po cca 1 hod šliapanie po modrej prídeme na „občerstvovačku“ na Hubalovej. Sú tu stolíky aj lavičky ktoré hneď obsadíme. Tuto časť trasy poznáme aj zo sedla bicykla, keď sme tadeto viedli 2 ročníky trasy Karpaty tour. C 2004 nás asi po kilometri privedie na rázcestie. Tu sa rozlúčime s J.Michalcom, J.Čavojovou a Helou Strížovou s rodinou. (Jozef ešte „šetrí“ sily po nedávnom „seknutí“ v krížoch). Pôjdu kratší okruh spať na Hubalovu – odtiaľ po červ. Značke na Čermákovu luku na Zošku. Ostatní pokračujeme vpravo lesnou cestou do kopca až ku trampskému zrubu ukrytému pod skalou. Je tu pekné okolie a dobré miesto na krátky oddych a občerstvenie. Medzi tým fotíme a debatujeme o všeličom možnom i nemožnom. ( čoskoro bude CS a tak príde čas aj na návrhy akcií v r.2016). Modrá značka a Milan Babišík nás bezpečne dovedú až pod záverečné stúpanie na vrchol Vysokej. Tu sa trocha zapotíme lebo chodník sa prudko dvíha hore k nebu.
Po krátkom „výšvihu“ sme na hrebeni Vysokej. Chodník nás dovedie spoľahlivo až ku vrcholovému krížu ( 754 m.n.m.). Tu nastáva čas domácich majstrov aby sa realizovali. Za pomoci AKU-vŕtačky a partie šikovných majstrov osadzujeme ako spomienku na Ondreja pamätnú tabuľku. Krátka spomienka, minúta ticha a modlitba venovaná Ondrejovi nás na chvíľku stíšia. Atmosféra tejto chvíle nás donúti sa zamyslieť nad krátkosťou života a „istotou „smrteľnosti…Ondrej česť tvojej pamiatke.
Z vrchu Vysokej sú krásne panoramatické pohľady na malokarpatský reliéf ako aj na blízke či vzdialenejšie vrchy. Pohľad z vrchu stojí za TO úsilie a námahu sa sem „vyštverať“. Za zimných podmienok treba pri zostupe dole smerom na Vývrat po modrej značke dbať na dobru obuv(je dobre mat zo sebou „mačky“) a turistickú vystroj. Čo sme tento raz väčšina „podcenili“ okrem vzornej „mačkovej“ výstroje Vlada a Anky. Videli sme (na Jurajovom zostupe), že slabý poprašok snehu dokáže cestu dole poriadne skomplikovať. Ak sa nechce človek prizabiť, alebo si niečo zlomiť pomôže ceste dole už len „jazda“ po zadku. Po cca 20 min. zostupe „príšmykom vpred“ sme ale všetci úspešne dole na rázcestí pod hrebenom Vysokej. Ideme už peknou lesnou cestou spať na Hubalovu. Odtiaľ po červenej značke na Čermákovú luku. Ešte chcem spomenúť jeden poučný moment našej „Ondrejskej“ tury.
Cca po 10 min cesty od Hubalovej si Janči spomenie, že niekde na trase zabudol paličky. Otáča sa a vraví, že ich ide skúsiť pohľadať. „Možno budú na Hubalovej“ hovorí, keď ide SAM spať. !!! V tomto momente ešte netušíme (je cca 15 hod a slnko vysoko), že robíme všetci:
1. chybu, keď ho nechávame ísť samého hľadať paličky zimným lesom. (do cieľa je ešte 1,5 hod!)
2. chybu robíme následne asi v domnienke, že „nič sa nemôže stáť“ Janči je „makač“ on nás za chvíľu dobehne, keď ho ani nečakáme na mieste, pokiaľ nepríde spať. (5 min je málo…)
3. chybu – nastala vo vzájomnej komunikácii (Janči – skupina – skupina – Janči) neurčíme si MIESTO, kde sa počkáme, či akou cestou pôjde spať na Zošku (cesta/les)
4. chybu nevedomosť a nepreverenie si skutočnosti, že v mieste pohybu ( Hubalová- Čermáková – Zoška) NIE JE možne vždy chytiť 100 perc. signál na mobil!!! Čo je v kombinácii s vybitou baterkou v mobile a chýbajúcou čelovou v batohu – nepríjemná situácia.
Do cieľa na Zošku prichádzame cca o 16:30 – je ešte svetlo, no za chvíľu sa zmráka a bude tma. Tu sa „všetci“ lúčime a časť ľudí ide autami domov. .. no Janči ešte nie je v „dosahu“ mobilu. Zvyšok ideme do koliby ukončiť túru rozhovormi pri pive alebo večeri. Po občerstvení cca o 17 h sa pokúšame viackrát dovolať Jančimu na mobil. (stále nie je v dosahu a vonku sa zotmelo…) . Tipujeme či palice našiel a akou cestou ide naspať, Juraj a Milan stále nemajú odpoveď na SMS- „Janči kde si? „. Nervozita a neistota narastajú s pribúdajúcimi minútami a tiež OBAVA kedy a či vôbec príde na Zošku, ci niekde neblúdi a pod…
O 17:30 h sa už nedá ďalej čakať- musíme konať! Vyplatíme účty za večeru a začíname organizovať „pátraciu akciu“ po stratenom kamarátovi. Rozdeľujeme sa na tri skupiny po troch ľuďoch. Prvá skupina zostáva v kolibe, druhá a tretia ide na parkovisko k autám a dohadujeme taktiku pátrania po „Džovanovi“. Ešte pár minút a sme rozhodnutí vyraziť spať po značke do lesa. V poslednej chvíli cca o 17:50 h ale nastáva príjemné prekvapenie. „Džovan“ sa vynorí z tmy spoza autobusovej zastávky- živý a zdravý – ale bez paličiek. Naša „eufória“ z toho, že je opäť s nami, bola neskutočná. Okrem vrúcneho prijatia sa mu hneď ujde aj oprávnená výčitka a kritika, že nás takto naťahoval a skutočne aj vystrašil, keď sa „trepal“ spať do lesa – SAM hľadať palice proti noci ďalej než bolo dohodnuté.
Na záver chcem poďakovať všetkým účastníkom akcie za to, že si „hojnou“ účasťou prišli uctiť pamiatku Ondreja Stríža.
Ondrej, budeme na teba v dobrom spomínať a dobru náladu na akciách udržiavať tak ako si sa aj Ty o to vždy snažil.
Igor Naništa
