9. zimný výstup na Klenovú
Pohľad von oknom spôsoboval pochybnosti, ale pohľad do kalendára ich definitívne zahnal. V sobotu 30.1. sa koná 9. ročník zimného výstupu na Klenovú.
Žiadneho z predchádzajúcich ročníkov som sa nezúčastnil, ale fotografie rozprávkovo zasnežených Karpát a vzdialenosť od domu rozhodli tento rok idem aj ja. Vzhľadom na termínovú kolíziu so zimným zrazom bude síce účasť z nášho klubu menšia, ale nakoniec sa nás zopár dohodlo.
V sobotu krátko pred 9-tou vystupujem z autobusu v Dolnom Lopašove spolu s Andrejom a jeho tromi kamarátmi a čakáme štvrťhodinku na autobus z Chtelnice, z ktorého sa k nám pripoja Igor, Janči, Milan a Vlado. Sme kompletní. Skôr ako vyrazíme sa ešte narýchlo potúžime a ideme. Prvé stovky metrov vedú pomedzi domy, neskôr sa dostávame okolo pieskovne a chát na začiatok lesa. Červená značka odbočuje vľavo pod Holý vrch, ale mi pokračujeme po ceste, aby sme sa so značkou opäť stretli po necelých 2 kilometroch pri horárni Černík. Po ceste obiehame skupinku piatich turistov, s ktorými stíhame prehodiť pár slov. Ďalej pokračujme už po značke a okolo lančárskej Jégerovne sa dostaneme na Malú Klenovú. Tu dobiehame skupinku mladých z Lopašova a chvíľu oddychu využijeme na občerstvenie. Zatiaľ sa ide veľmi dobre, je síce hmlisto a relatívne teplo, ale cesta nie je zatiaľ rozbahnená, miestami na nej leží dokonca snehovo-ľadová pokrývka. Metre naberáme len pozvoľne, nebyť ročného obdobia použili by sme asi bicykle.
Ďalej sa cesta začína trošku viac zdvíhať, ale nie je to nič vážne. Na krátkom úseku najskôr stretneme Vojta, ktorý sa už vracia z vrchu a prehodíme s ním pár viet a o pár sto metrov aj kamarátku Ruženku, ktorá sa s partiou už tiež vracajú na kávičku na Dobrej Vode. Nás ešte čaká pár metrov, rozbahnenú cestu obchádzame cez les a už sme na lúčke pri posede.
Napriek nie práve exportnému počasiu je tu odhadom vyše 200 ľudí, ktorí sem prišli z rôznych smerov. Stretneme sa Vladom z KST Atóm, urobíme spoločnú fotku a po jeho odporúčaní sa rozhodneme pokračovať asi 700 metrov ďalej po červenej značke, aby sme navštívili síce nesprístupnenú, ale dostupnú jaskyňu. Keď odložíme bokom vstupné dvere vidíme, že takto vybavení dovnútra príliš vstupovať nemôžeme. Jaskyňa sa hneď od vstupu zvažuje a po pár metroch padá to tmavej jamy. Takže dovnútra vstúpime len Janči, Milan a ja a pol metra od vchodu sa opatrne pokúšam odfotiť netopierov, ktorých visí zo stropu niekoľko desiatok. Bez istenia je to ale nebezpečné a tak radšej hneď vyliezame a dávame dvere na svoje miesto.
Cestou späť ešte skúsime vybehnúť na vrchol Klenovej, je to ale neznačené a v hustej hmle sa radšej vrátime, aby sme sa neroztratili. Vrcholové partie sú ale veľmi pekné, kamenisté a v hmle pôsobia až tajomne. Mimo termínu tohto výstupu, keď sa tu nepohybuje toľko ľudí, to musí byť veľmi zaujímavé miesto.
Po návrate k ohňu zisťujeme, že sa osadenstvo značne preriedilo, zostalo len pár desiatok skalných, ale nálada pri ohníku je výborná. Niekto si opeká, niekto spieva s gitaristami, niekto si aj zatancuje. A spoznávame aj nových známych, s ktorými môže v kľude podebatovať. Čas sa ale kráti a tak musíme pamätať aj na návrat. Plánujeme ísť cez Výtek do Chtelnice, ale na križovatke nás naši noví známi presvedčia na pohodlnejšiu a kratšiu cestu a tak sa vraciame rovnakou trasou, ako sme ráno vystupovali. Pri horárni Černík odbočíme tentoraz na červenú značku a pod Holým vrchom po neznačenej odbočke sme po asi kilometri na kraji Chtelnice. Ušetrili sme si niekoľko kilometrov pochodu asfaltom bol to skutočne dobrý tip. O chvíľu sa lúčime s našimi novými známymi z Dechtíc, ktorí sa ešte zastavia v hornej krčme, ale mi vzhľadom na pokročilý čas a potrebu stihnúť autobusy domov pokračujeme do dolnej krčmy, kde nás čaká držková polievka a nápoj. Tu ešte pokračuje zábava a spev a tak si popri jedle môžeme aj zanôtiť, ale čas nepustí ani nás, ani hudobníkov. Ja odchádzam asi o 20 minút skôr ako chalani, ale nakoniec sa všetci v poriadku dostávame domov.
Napriek nie príliš zimnému a hmlistému počasiu to bola dnes skvelá akcia, prešli sme asi 23 kilometrov, vzhľadom na primerané stúpanie sme sa ani príliš nespotili a spoločenská časť akcie pri ohníku pod Klenovou bola super. Už sa tešíme na jubilejný 10. ročník.
Našu malú skupinku na akcii tvorili Igor Naništa, Jano Budoš, Milan Babišík, Juro Golier, Andrej Golier (všetci MKCK), Vlado Trajlinek a dvaja Andrejovi kamaráti a jedna kamarátka.
Juro Golier
