Ako sme sa (ne)stretli na Javorine
53. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska na Veľkej Javorine, 28.5.2016
Časopis Krásy Slovenska vychádza neprerušene od roku 1921. Stretnutie turistov a jeho čitateľov bolo tento rok naplánované blízko nás na Veľkej Javorine na sobotu 28.mája. Pretože v tomto termíne sa časť našich členov presunula na zájazd do Čiernej Hory a časť plánovala účasť na cyklotúre Cesta priateľstva Bratislava Nickelsdorf Lipót účasť na tejto akcii nemohla byť vysoká.
Nakoniec na mieste štartu vo Vrbovom skupinka 4 cyklistov netrpezlivo očakávala garanta, ktorý to mal najbližšie a preto meškal skoro 10 minút. Čakanie sa ešte chvíľu natiahlo, lebo Paľo, ktorý sa rozhodol ísť priamo po nočnej, dorazil z Piešťan spolu s Mirkou ešte o pár minút neskôr. Medzitým sa nám telefonicky ohlásil Ľuboš, ktorý išiel zo Zelenča autom, zaparkoval v Krajnom a išiel nám oproti. Nemali sme prečo ďalej čakať a tak sme vyrazili okolo priehrady Čerenec na Prašník a cez Boorov smer Podkylava. Kúsok za Prašníkom sme sa zvítali s Ľubošom a náš malý pelotón sa spojil pri krátkej zastávke v penzióne u Adama. Mali tu uzavretú spoločnosť a tak sme sa občerstvili len z vlastných zásob. Krátku pauzu sme si dali aj na Podkylave, kde bol otvorený aspoň obchod a pokračovali sme smerom cez Krajné, Hrachovište a Vaďovce na Starú Turú. Cesta po rovine nám príjemne ubiehala, ale to hlavné nás ešte len čakalo. A tak nám dobre padla zastávka na doplnenie tekutín na Starej Turej.
Odtiaľto sa už cesta pomaly zdvíhala a tak sa náš malý pelotón začínal deliť na menšie skupinky. V dedinke Hrnčiarové sme sa preto dohodli, že sa nebudeme všetci čakať a zraz celej skupiny bude až hore pri Holubyho chate. Odtiaľto už musel ťahať každý za svoje, nedalo sa schovávať za ničí chrbát. Skupinka sa rozdelila na menšie časti, na konci šliapalo grupetto.
Už v spodnej časti stúpania sa začalo kaziť počasie. Stále bolo síce teplo a slnečno, ale z ľavej strany sa začínalo ozývať hrmenie. Bolo to ďaleko a tak sme pokračovali smerom hore a dúfali, že z búrky nebude nič. Časom sme začali stretávať stále viac turistov, ktorí už začínali zostupovať z akcie smerom dole. Asi 1,5 kilometra pod vrcholom sa naše grupetto spojilo. Pohľad na oblohu a hustnúce davy turistov na ceste rozhodol. Zavolal som vrcholovej skupine a oznámil som im našu rezignáciu otáčame to dole a čakáme na nich v krčme v Cetune.
Zjazd dole bol príjemný. Spočiatku sme síce museli dávať pozor na chodcov, ale potom už bola cesta voľná a tak naše bicykle dostali krídla. Ešte sme prebehli kopček do Cetuny a tak-tak sa nám podarilo chytiť posledný voľný stôl. Krčma bola plná, okrem turistov-krásistov tu bolo aj plno mandeliniek žltočienych cyklistov z akcie Opel Challenge. Kofola a polievka nám chutili a z terasy sme sledovali, ako do neďalekého kopca začínajú udierať blesky. Práve vtedy s prvými kvapkami dažďa dorazila naša vrcholová skupina a tak sme všetci spoločne mohli sledovať úchvatné prírodné divadlo búrku priamo nad nami v priamom prenose. Z oblohy sa liala voda a niekoľko bleskov udrelo len zopár metrov od nás. My sme ale boli v suchu a v pohode.
Ako rýchlo búrka prišla, tak aj odišla. Aby sme si skrátili čakanie na preschnutie cesty, Stano doniesol Ľubošovi gitaru a tak ešte stihlo na terase zaznieť zopár hitov. No ďalej už nebolo na čo čakať a namiesto vrcholovej fotografie sme spravili aspoň pár fotografií v základnom tábore a vyrazili sme smerom domov. V Novom Meste nastalo pravidelné štiepenie – ako prvý sa zo skupiny odštiepil Vlado, ktorý si to namieril domov po druhej strane Váhu, v Čachticiach sa odštiepil Ľuboš smerom na Višňové, v Podolí Stano a Peter smerom na Piešťany a finálny rozpad pelotónu nastal na križovatke pri Ostrove. Akcia bola úspešne ukončená.
zapísal: Juro Golier
Účastníci MKCK: Ľuboš Kraic, Stano Studený, Vlado Oravec, Paľo Vrábel, Mirka Valovičová, Martin Golier, Juro Golier
Hostia : Vojto Galbavý, Peter Chnapko