Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, P. Herceg, B. Ilavská, T. Ilavská, I. Matkovčík, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Antal, J. Golier, M. Golier, A. Nováková, S. Studený, H. Gurínová, D. Fáziková, J. Budoš a D. Ješko.
Ako hostia: E. Antalová, M. Farkašovská, I. Maixnerová, M. Kunovská, J. Košina, M. Modrovský, J. Lukačovičová a P. Julíny.
Dátum konania tejto akcie pripadol na nedeľu 26. júna, čo z metrologického hľadiska bol práve termín prechodu studeného frontu, ktorý mal ukončiť sériu tropických dní a mal byť sprevádzaný nárazovými búrkami a lejakmi. Toto veru nebola pre nás cyklistov tá najlepšia perspektíva, ale našlo sa až dvadsaťštyri odvážlivcov, ktorí tajne dúfali, že to hádam nejako len prežijú. Veď trasa a cieľ tejto akcie boli priveľkým lákadlom. Našťastie búrka a lejak sa prehnali Burgenlandom už v sobotu v noci a v nedeľu nám nebo nadelilo milosrdných 22 až 26 °C a príjemne od oblačno až po polojasno. V to sme ani v kútiku srdca nedúfali.
Na miesto stretnutia – Bruck an der Leitha – prichádzajú posádky ôsmich áut krátko pred deviatou. Parkovisko obchodného centra Interspar bolo síce v nedeľu zatvorené, ale dajako sme sa pomestili aj v jeho okolí.
Po obligátnom fotení sa krátko pred pol desiatou vydávame po našej trase. Sprvu je to úzka asfaltka, ktorá ide súbežne so štátnou cestou. Máme trochu problémy s nánosmi bahna na ceste po včerajšej búrke, takže sa zastavujeme v dedine Stixneusiedl nielen na občerstvenie, ale aj na očistenie našich bicyklov.
Ďalej už putujeme bez problémov striedavo po poľných šotolinových cestách a po asfaltových spojniciach medzi dedinami. Sledujeme lietadlá rolujúce na pristávaciu plochu letiska Schwechat, ktoré je priamo za rohom. Zastavujeme sa na chvíľu v mestečku Himberg, kde obdivujeme majestátny kostol sv. Juraja, ktorý nenechá ľahostajných ani našich fotografistov.
Ďalej už pokračujeme po tzv. Alanovej cykloceste, ktorá nás dovedie až do samotného Laxenburgu. Tu je celkom živo. Na námestí sa konajú nejaké miestne oslavy. My odstavíme naše tátoše pri vstupe do parku a krásy tejto lokality sa vydávame obdivovať pešo. Hneď pri vstupe je zámok, v ktorom časť svojho života strávila aj cisárovná Sisi. V parku ako prvé naše oči upúta mramorová busta cisára Františka I., ktorú dala z vďaky vyrobiť jeho manželka Karolína Augusta. Po chvíli prichádzame k rybníku, odkiaľ je už vidieť samotný vodný hrad Franzesburg, postavený na umelom ostrove a malé loďky premávajúce sa v jeho okolí. Cez gotický most sa dostávame k turnajovému ihrisku. Žiaľ turnaje sa tu však nikdy nekonali, plocha slúžila na kolotoče a jazdecké hry. Kúsok vedľa je kaskádový most, kde vznikli malé asi 2 metre vysoké vodopády.
A to už prichádzame ku samotnému hradu. Na jeho nádvorí je možno vidieť busty rakúskych panovníkov. Po obdive jeho zovňajšku zakotvíme v hradnej reštaurácii situovanej na brehu rybníka a popri občerstvení si užívame krásne počasie a romantickosť tohto miesta. Aby sme si tej romantiky užili čo najviac, z ostrova na breh sa prepravujeme miestnou kompou.
Všetko je to tu veľmi pekné a dalo by sa tu stráviť ešte veľa času, ale musíme pomaly myslieť aj na návrat. Smerujeme už k východu z parku, kde osedláme naše tátoše a pomaly sa lúčime s týmto historisko-kultúrnym miestom. Po opatrnom vykľučkovaní z preplneného centra pokračujeme opäť striedavo po asfaltkách a poľných šotolinách. Prechádzame dedinami Mönchendorf a Velm. Urobíme si malú odbočku ku Babenbergerskému jazeru, kde obdivujeme domčeky postavené na jeho brehu, takže dvory všetkých usadlíkov končia priamo v jazere. Taktiež pohľady na domčeky v bočných uličkách Ebergassingu nám veľmi spríjemnili naše kochanie sa po rakúskom vidieku. Nasledujúce poľné cesty nás dovedú až k železnici. Cestičky popri nej sa teraz budeme neustále držať. Najprv nás dovedie k pohostinstvu Assl, kde nám dobre padne malé občerstvenie a potom už do samotného cieľa našim autám, ktoré nás spoľahlivo čakali na svojom mieste.
Sme teda v cieli. Všetko sa podarilo: počasie nám prialo, videli sme miesta, kadiaľ aspoň trochu kráčala rakúska história.
Za seba ďakujem všetkým, ktorí sa aj napriek obavám z počasia na tejto akcii zúčastnili a myslím, že zážitky z tejto etapy im tieto neistoty plne vynahradili.
Ľuboš Kraic
