Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Dušan Surovčík, Helena Gurínová, Božena Ilavská, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Igor Matkovčík, Jozef Michalec, Jana Čavojová, Ján Budoš, Anna Kučerová a Igor Naništa
Ako hostia: Marianna Farkašovská, Jana Lukačovičová, Ivan Kubiš a Vladimír Trajlinek
V sobotu 23.7.2016 sa uskutočnila ďalšia z plánovaných cykloakcií MKCK, ktorou bol tento krát výlet do Senca spojený s kúpaním. Aj keď predpoveď počasia nebola práve najpriaznivejšia a pripúšťala všetky varianty od pekného letného počasia až po prehánky a búrky s prechodne zosilneným vetrom, našlo sa 16 cyklistov a cyklistiek, ktorí sa nedali zastrašiť, A spravili veľmi dobre. Pri odchode z Trnavy spadlo síce pár kvapiek a boli aj nejaké mraky ale počasie sa postupne zlepšovalo, pričom po príchode do Senca a potom až do večera už bolo pekne slnečno, takmer bezvetrie a veľmi teplo. Ale po poriadku.
Z miesta zrazu, ktorým bola železničná stanica v Trnave sme vyrazili cyklochodníkom ku Kamennému Mlynu, kde sa Trnavčania nezabudli cezpoľným pochváliť nedávno zrekonštruovaným kúpaliskom, a ďalej vedľajšími cestami cez Biely Kostol, Cífer, Kaplna, Igram, Buldog do obce Reca, kde sme v miestnom reštauračnom zariadení doplnili potrebné tekutiny.
Obec Reca už priamo susedí zo seneckými jazerami, ktoré sú dve, pričom obe vznikli ťažbou štrku. Jazerá sú oddelené železničnou traťou, pričom severne od nej sa nachádzajú oficiálne Slnečné jazerá (v skutočnosti je len jedno ale s dosť členitým brehom) a južne neoficiálne Čiernovodské jazero, ktoré je známe tiež pod názvom Guláška. Slnečné jazerá sú staršie a tvorí ich uzatvorený areál viacerých platených a udržiavaných pláží s kompletným servisom (bufety a reštaurácie, toalety, prezliekarne, atrakcie pre deti, ubytovacie zariadenia, kempingy, …) a rezidentná časť so súkromnými vilami. Žiaľ daňou za túto vybavenosť je nie práve najčistejšia voda, čo je dané dlhou históriou jazera (štrk sa tu začal ťažiť už v roku 1845) a počtom ľudí, ktorí jazero navštevujú. Týmto neduhom absolútne netrpí južné jazero Guláška, kde sa štrk ešte donedávna ťažil a kde je jedna z najčistejších vôd na kúpanie na Slovensku. Každá výhoda má však aj nejakú nevýhodu, a tou sú v tomto prípade neupravené brehy, ktoré nemajú pána, horší prístup a chýbajúci servis. Na svoje si tu však prídu vyznávači nahoty, nakoľko sa tu nachádza celkom známa nudistická pláž.
Po dohode sme po občerstvení v obci Reca navštívili najprv Gulášku, kde sa nám podarilo nájsť si slušné miesto pri brehu (pri peknom počasí to býva pre tak veľkú skupinu ľudí dosť problém), a tak už nič nebránilo vyskúšať miestnu vodu na vlastnej koži. Bola perfektná a nebyť hladu a smädu, ktorý nás prinútil presunúť sa časom na Slnečné jazerá, zostali by sme tam až do večera. Čo už, smäd je potvora a hlad je tiež len prezlečený smäd.
Na Slnečných jazerách sme zakotvili na južnej pláži a do 16:00 zaradili voľný program. S pribúdajúcimi hodinami však nastal čas na záverečné foto do albumu a nevyhnutný odchod. Cesta domov začala letmou prehliadkou pláží na severnej strane Slnečných jazier a pokračovala cez Recu a Veľký Grob na miestne rašelinisko (pravdu povediac nič moc, ale aspoň už vieme, ako také rašelinisko vyzerá). Trasa ďalej viedla cez Pusté Úľany a Voderady do Zelenča, kde sme veľmi príjemne posedeli na záhrade u Kraicovcov (Milka a Ľubo, ďakujeme za pohostenie). A posedeli by sme aj dlhšie, len žiaľ, niektorí mali pred sebou ešte celkom dlhú cestu domov a tak sme sa museli rozlúčiť a individuálne ukončiť pekný deň v Trnave, resp. Báhoni, Hlohovci, či Piešťanoch.
Táto akcia bola vyložene rekreačná, čo sa stretlo s celkom dobrým ohlasom, a tak je vysoko pravdepodobné, že niekedy v budúcnosti bude repete. Je síce pravda, že jazda po západoslovenskej nížine bez vrcholov je trocha nudná ale ako vraví známy vtip, vrcholy sa dajú dosahovať aj v základnom tábore.
Záverom ešte štatistické údaje:
– dĺžka trasy: 70 km (Trnava, trasa až do Piešťan 115,7 km)
– celkové prevýšenie: 167 m (Trnava, trasa až do Piešťan 254 m)
Juraj Poláček
