Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, V. Oravec, V. Putera, B. Ilavská, H. Gurínová, A. Kučerová, V. Naď, I. Naništa, J. Michalec, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Čavojová a I. Matkovčík.
Ako hostia: M. Farkašovská a J. Lukačovičová.
Táto akcia bola daná ako náhrada pre cyklistov, ktorí sa nezúčastnili na plánovanej akcii Trnava Rysy.
Zase nad ňou visel tieň obavy z neistoty počasia. Tak, ako už po viacej krát, aj teraz podľa predpovede hrozili lokálne búrky aj s dažďom. Tak, ako už po viacej krát, aj teraz sme mali šťastie, búrky sa v našej oblasti nekonali a my sme si užili nádhernú prírodu Javorníkov za vcelku krásneho slnečného počasia.
Štart aj cieľ tejto akcie bol v Púchove na parkovisku pri Lidli. Celkovo sa nás zišlo až 15 odvážlivcov. Rozdelili sme sa na dve skupiny podľa svojej výkonnosti. Prvá štartovala o pol deviatej ráno a smerovala okolo Nosickej priehrady a cez Papradniansku dolinu si vyšliapla až na javornícky hrebeň. Po ňom sa dostala až ku samotnej Kohútke.
Druhá štartovala o dve hodiny neskôr a smerovala cez Lazy pod Makytou po asfaltke priamo na Kohútku. Tu sme sa akoby náhodou obe skupiny stretli krátko po 14. hodine.
Spoločne sme si sadli ku stolu a ako to už je na Kohútke zvykom, vyskúšali sme niečo z jedálneho lístka. A ako to je na Kohútke zvykom, jej gastronomická ponuka (moravský vrabec, cesnečka, borúvkové buchty…) opäť nesklamala. Samozrejme bolo to servírované aj s peknými výhľadmi po okolí.
Posledný úsek trasy sme šli (obe skupiny) potom spolu po asfaltovej ceste cez Lazy pod Makytou do Púchova. Bol to zaslúžený zjazd za námahu, ktorú sme museli vynaložiť pri vyšliapaní na javornícky hrebeň až do výšky 920 m.
Pri dosiahnutí cieľa v Púchove sme si všimli, že hore na hrebeni sa už poriadne zmráka. Našťastie nás sa to už netýkalo.
My sme si užili Javorníkov v plnej paráde. Na ceste sme mohli pozorovať krajinu v okolí pokojne tečúcich vôd v Nosickej priehrade, ospalý život v dedinkách v Papradnianskej doline a v neposlednom rade aj krásu hrebeňa Javorníkov.
Vynaložili sme miestami veľa úsilia na dosiahnutie tohto cieľa, ale ako to už v cyklistike a hlavne v prírode býva niečo je za niečo.
A s týmto pocitom odchádzame domov a tešíme sa už zase na niečo pekné pri bicyklovaní v prírode.
Ľubo Kraic
