Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, I. Matkovčík, P. a D. Vrábeloví, Ľ. a E. Kraicoví, D. Fáziková, A. Nováková, M. Nižňanský a M. Šuga.
Ako hostia: M. Farkašovská, J. Lukačovičová, I. Šikula, M. Líška, A. Vyskočil, P. Chnapko a M. Gieci.
Na akciu – spoznať časť Malých Karpát v okolí Rozbežských Kopaníc a prejsť zaujímavú časť hlavnej magistrály popri Červenej hore a Čiernej skale sa v nedeľu, 7. augusta za cyklisticky priaznivého počasia vybralo 17 cyklistov (tiek).
Stretávame sa krátko po pol desiatej v Smoleniciach pri železničnej stanici. Po štartovacom fote sa vyberáme ihneď na cestu. V Trstíne odbočujeme smer Buková a tesne pred dedinou zamierime do lesa – smer Sokolské chaty. Cesta nám dobre ubieha, počasie a príroda sú úžasné radosť bicyklovať. V chatovej oblasti sa na chvíľu zastavíme a využijeme služby miestneho hostinca na posilnenie sa pred nadchádzajúcim stúpaním na dedinku Rozbehy. Stúpanie je dosť ostré, ale našťastie nie veľmi dlhé. V dedine za kostolíkom sa navzájom všetci počkáme. Domáca pani, pred domom ktorej práve stojíme, nám zatiaľ ochotne ponúkne ovocie zo svojej záhrady.
Veľmi ľahko vycítime, že jej ochota je nefalšovaná a že takáto úprimnosť je už dnes veľmi zriedkavá a zachovala si svoje miesto ešte v srdciach jednoduchých ľudí, ktorí svoj život prežili v skromných podmienkach tohoto kraja.
Takže úprimne zaďakujeme, no a poberáme sa ďalej. Prejdeme popod veterné elektrárne a to už odbočujeme na Rozbežské Kopanice na trávnatý hrebeň v Malých Karpatoch pomerne zriedkavý fenomén. Tu sa nám ukazujú neuveriteľné výhľady nielen na Rozbehy, ale aj pohoria na sever až po Brezovské Bradlo so Štefánikovou mohylou. Toto je povinný čas vytiahnuť foťáky a zachytiť si aspoň niečo z tej nádhery „do zásoby“.
Dalo by sa tu sedieť ešte dlho, ale treba pokračovať v našej ceste. Prechádzame popri konskom Ranči pod Tŕstím. Momentálne koníky nie je vidieť snáď niekedy inokedy. Pri následnom zjazde do dediny Buková je nutné zvýšiť opatrnosť, lebo je miestami pomerne prudký.
V Bukovej doplníme tekutiny, zaželáme Milke všetko najlepšie k narodeninám a poberáme sa ďalej smerom na Brezinky. Odtiaľto zase načierame hlbšie do svojich rezerv, lebo cesta začína stúpať a s malými rovinkami na odpočinok pri Červenej hore a Mon Repose dosahujeme pri sedle Uhliská výšku cez 570 m. Terén lesnej magistrály je vcelku na tieto pomery celkom prívetivý a strieda sa tu stará asfaltka so šotolinou. Sem-tam len malé mláčky, takže môžeme si aj užívať nerušeného pokoja malokarpatskej prírody.
Na Uhliskách si užívame nielen pohody, ale hlavne aj dosiahnutej výšky, lebo nás čaká už len zjazd ku chate na Majdáne pri Lošonci. Cesta na začiatku zjazdu svoju krásu spred roka trochu stratila po predchádzajúcich dažďoch a búrkach, lebo bola posiata zlámanými haluzami a rozbahnená po lesných mechanizmoch. No od lokality Nové domy to už však bola pohoda pre naše bicykle. Vcelku kvalitná asfaltka nás doviedla ku chate Majdán
Tu sme už nutne potrebovali doplniť stratené kalórie, no miestna gastronómia značne pokrivkávala za naším zabehnutým štandardom. No, ako hovoria bratia Česi: „Ne každý den je posvícení!“
Nasadáme na bicykle a vydávame sa na posledný úsek etapy cez Lošonec a Smolenice k naším autám na železničnú stanicu.
Je dobojované. V nohách máme 50 km s prevýšením 870 m. Všetci sme to zvládli, naše baby sa zase nenechali zahanbiť a bravúrne zvládli všetky útrapy tejto etapy.
Dnes nám Malé Karpaty ukázali zase niečo zo svojho krásneho zákulisia a všetkým ostatným odkazujú: ak chceš niečo pekné vidieť, treba len prísť sem a ono sa ti to priam samo ponúkne.
Takže, nelúčime sa nadlho, Malé Karpaty do skorého videnia!
Ľ. Kraic
