Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Fáziková, I. Matkovčík, T. Gieci, Ľ. a E. Kraicoví, P. Vrábel a Ľ. Rosa.
Ako hostia: J. Lukačovičová, M. Farkašovská a H. Rosová.
Krásne počasie prvého októbrového dňa vylákalo do prírody veľa nadšencov tohto druhu športu. Skupinka desiatich cyklistov(tiek) z Malokarpatského cykloklubu a ich hostí zvolila pre tento deň pohyb v prírode na dvoch kolesách v turisticky vychytenom prostredí Bratislavského lesoparku. Sprievodcov po ceste nám okrem krásnej lesnej prírody robili aj zaujímavé orientačné body: nová rozhľadňa na lúke pod Kamzíkom, veža samotného televízneho vysielača, Železná studienka, Kačín, Červený a Biely kríž a nakoniec cyklookruh JuRaVa spájajúci body Sv. Jur, Raču a Vajnory.
Krátko po deviatej hodine sa všetci stretávame pred hlavnou železničnou stanicou v Bratislave. Po obligátnom fotení sa vydávame na trasu. Najprv znesieme naše tátoše po strmých schodoch a dostávame sa na ulicu Jaskov rad. Za ním sa už pomocou navigácie preštrikujeme cez spleť uličiek konečne do prírody. Dá nám to poriadne zabrať, lebo stúpanie dosahuje miestami 16 až 17 %.
Našou prvou zastávkou je novootvorená drevená rozhľadňa pod Kamzíkom. Je trochu bokom z našej trasy, ale našťastie nie moc. Zdá sa nám však pomerne nízka, ale nejaké zaujímavé výhľady na Bratislavu predsa len poskytuje. Teraz bol však nad mestom ranný opar, tak sme toho veľa nevideli.
Vraciame sa späť na našu trasu, výšku máme už pomerne dobrú, tak k vysielaču je to pomerne v pohode. Stojíme pod ním a obdivujeme toto obrovské technické dielo, ktoré je vidieť aj z našich vzdialených domovov. Vežu začali stavať v roku 1967 a dokončili ju v roku 1975. Pozerať sa na jej úctyhodnú výšku 194 m takpovediac priamo od jej päty, tak to teda rozhodne stálo za naše vynaložené úsilie.
Pokračujeme ďalej. Teraz je to už pravá pohoda. Prechádzame okolo bobovej dráhy. Je tu veľa turistov, niektorí posedávajú a občerstvujú sa pri rannej káve. Láka nás to zastaviť, ale našou plánovanou zastávkou je až Železná studienka. Nasleduje k nej parádny zjazd, ktorý však spôsobil Paľovi malé zdržanie, lebo na prednom kolese dostal defekt.
Stredisko Železná studienka je poriadne zmenené a kto tu nebol päť rokov ako ja, tak by to tu vôbec nespoznal. Takže aj tu sa dejú veľké zmeny. Ale občerstviť sa tu dá a my sme vyskúšali okrem žltého moku aj čerstvé pagáčiky a ríbezľové vínko. Stretávame sa tu aj s partiou z cykloklubu Apollo, s ktorými si navzájom vymieňame dojmy a zážitky z našich cyklociest. Po spoločnej fotografii sa vydávame na cestu: oni idú do Stupavy na „Dni zelá“ a my na Kačín, kde si doprajeme už prepotrebnú kávičku. Je tu veľmi živo, ľudia si opekajú slaninu a pospevujú pesničky. V blízkosti bufetu však objavujeme v lese malý psí cintorín, kde majitelia pre svojich bývalých miláčikov pripravili toto pietne miesto.
Naša cesta ďalej sa už nesie len v znamení bicyklovania a kochania sa okolitou krásnou prírodou podporenou aj jasnou oblohou. Prechádzame cez križovatku U Slivu, Dolný červený kríž a Biely Kríž. Cyklistov je veľa, stretávame tu všetky vekové kategórie. Na Bielom kríži sa zastavujeme na občerstvenie v miestom bufete Včelín. Lúka pred bufetom je priam posiata cyklistami ležiacimi a slniacimi sa v tráve. Dobrá kapustnica a bryndzové pagáčiky prišli vhod.
Ešte kúsok vystúpame na križovatku nad Salašom a potom nás čaká už len parádny zjazd do Svätého Jura. Ako bonbónik na záver absolvujeme cyklookruh spájajúci Jur, Vajnory a Raču. Celá cesta je odpočinková, po rovine. Trochu môžeme zarelaxovať aj za jazdy. Okrem časti medzi Vajnormi a Račou, kde bolo treba prejsť po vedľajších cestách našťastie teraz s malou premávkou, sme putovali po cyklocestách obklopenými vinicami alebo šúrskymi mokrinami. Pomocou navigácie a našej sprievodkyne Janky celý okruh zvládneme bez problémov.
Okruh sa uzavrel. Prešli sme cca niečo cez 50 km. Zistili sme, že okolie našej metropole poskytuje pre cyklistu pomerne veľa vyžitia, čo sme patrične ešte zhodnotili v Trnave v staničnom bufete Albatros. Nálada tu bola vynikajúca, veď okrem dnešných zážitkov sme si zaspomínali aj tie krásne z našej minulosti. Veď to, čo sme za tých dvadsať rokov v klube na našich cyklocestách zažili, je krásny kus života, na ktorý vždy radi spomíname.
Lubo Kraic
