Akcie sa za MKCK zúčastnili: B. Ilavská, P. Vrábel, M. Valovičová, Ľ. Kraic, E. Kraicová, D. Fáziková a Ľ. Rosa.
Ako hostia: 0.
Táto akcia bola organizovaná ako záverečná a tak vlastne ako rozlúčka s touto sezónou. K jej zdarnému priebehu prispelo aj počasie, ktoré v tento posledný víkend ukázalo svoju vľúdnejšiu tvár. Celou cestou nám svietilo slnko, ktoré nám nadelilo cca 15 17 °C. Pofukoval síce juhovýchodný vietor, ale ten nám väčšinou trasy pomáhal a fúkal do chrbta. No a v neposlednom rade o dobrú pohodu na trase sa postarali aj jej samotní účastníci, z ktorých počtom tento krát prevyšovali ženy. (Chlapi asi upratovali doma)
Stretávame sa krátko po deviatej v Bratislave na hlavnej železničnej stanici. Vyrážame po Štefánikovej ulici k prezidentskému palácu. Odtiaľ sa cez podchod dostávame na Obchodnú ulicu a následne cez Michalskú ulicu do Starého mesta. Jeho uličkami sa v pohode dostaneme až k samotnému Dunaju. Hoci je ešte skoré predpoludnie, mesto a nábrežie je už plné turistov hlavne z ázijských krajín. Títo fotia všetko, čo im príde do cesty. My sme neboli výnimkou a stali sme sa tiež ich terčom.
Niečo sme si pofotili aj my a vydávame sa po cykloceste popri Dunaji smerom k Devínu. Asi po piatich kilometroch sa cyklotrasa zlučuje z hlavnou cestou, ale premávka je minimálna, tak je to v pohode. Prichádzame k sútoku Moravy a Dunaja. Tu nám pri fotení pomáhajú dotvoriť našu kulisu tiež zahraniční turisti. Škoda, že pri samotnej fotoeufórii sme sa ich ani nestihli spýtať, odkiaľ pochádzajú. Nevadí, tak snáď niekedy inokedy.
A to sa už dostávame pod samotné hradné bralo Devína. Počasie je nádherné, hrad je od slnka vysvietený, tak foto je už brnkačka. No všetky stánky s občerstvením sú zatvorené. Utrieme si suchú hubu a ideme ďalej. Našťastie o tri kilometre, v Devínskej Novej Vsi je otvorená reštaurácia Rolando a pri nej pekná, slnkom osvietená terasa. Prevádzkar sa síce pripravuje na svadbu, ktorá tu má byť popoludní, ale nás ochotne obslúži. Tu si doprajeme teplý čajík s niečím „ešte teplejším“. Dobrá kávička na záver. No proste krásne strávený čas na odpočinok.
Pokračujeme ďalej po cykloceste popri rieke Morave. Onedlho sa dostávame k Mostu Slobody, ktorý od 22. Septembra 2012 spája Slovensko s Rakúskom a tým uľahčuje cyklistom ich výlety do tejto krajiny. My ho len prejdeme tam a späť a pokračujeme ďalej na sever.
Prichádzame k Bufetu u starého bicykla. Keďže je čas obeda, zastavujeme a doprajeme si niečo pod zub. Veď sme už aj trochu hladní.
Po oddýchnutí pokračujeme ďalej po našej trase. Cyklocesta nás dovedie do Stupavy. Tu sa nezastavujeme, len sa cez ňu preštrikujeme a smerujeme do Borinky, kde v miestnej reštaurácii Pod zámkom sa chceme pred vstupom do hôr a teda aj pred stúpaním, trochu občerstviť. Máme smolu, je zatvorená a ani nevieme prečo. Tak sa občerstvíme tým, čo nám ešte zostalo v cyklotaškách a pokračujeme do hôr. Popod Dračí hrádok sa dostávame na Medené Hámre. Stúpanie je milosrdné, tak si trochu užívame krásnej prírody, ktorou tento kraj oplýva. Táto malebná oblasť nesie svoje pomenovanie podľa niekdajšieho výrobného podniku na spracovanie medi, ktorý ju preslávil v širokom okolí.
Dostávame sa na hrebeň Malých Karpát, na Sedlo pod Salašom. Nebolo to až také hrozné, povieme si. Teraz nás čaká už len klesanie. Pri Troch brestoch odbočujeme na Limbach. Užívame si zjazd po asfaltovej cestičke a kocháme sa krásnou, jesennou, malokarpatskou prírodou. Do Pezinka to nie je už tak ďaleko a tak stíhame aj vlak do Trnavy. Našťastie má päť minút meškanie, tak sa stihneme aj trochu vydýchať.
V Trnave, ako už túto jeseň tradične, v reštaurácii Albatros si na chvíľu sadneme a zhodnotíme práve končiacu sa akciu. Stretávame sa tu aj inou skupinkou turistov, ktorí boli na pešo na vrchole Zárub na Šarkaniáde. Keďže sú rovnakej krvnej skupiny ako my, tak ľahko nájdeme spoločnú reč.
Sme spokojní, bolo nám fajn, ale je nám ľúto, že to pomaly končí. Končí sa akcia, končí sa cyklosezóna a my sa na zimu trochu odmlčíme. Ale verím, že sa občas stretneme na pešej turistike a tak, ako po minulé roky sa budeme snažiť nestratiť vitalitu našej partie.
Takže, sezóna sa síce končí, ale do skorého videnia.
Ľubo Kraic
