Akcie sa za MKCK zúčastnili: M. Babišík, J. Budoš, Ľ. Kraic, D. Fáziková, J. Poláček, A. Kučerová, P. Herceg, M. Šuga a I. Naništa.
Ako hostia: I. Málik, J. Malovec, M. Vančo V. Galbavý a zblúdilý pes.
Na túto akciu sme prichádzali trochu s obavou, pretože mrazivé počasie predchádzajúcich dní nás vystríhalo pred podobnými aktivitami hlavne na horách. Ale čuduj sa svete – všetko sme prestáli vcelku v pohode – bolo síce mrazivo, ale takmer bezvetrie, snehu len tak akurát po členky a modrá obloha. Priemerne dobre oblečený turista – čo každý aj bol – pri občasnom zohriatí zvnútra, to bez problémov zvládol.
Na štart tejto akcie – železničná zastávka Buková – sme sa dostavili vlakom z Trnavy. Krátko pred desiatou hodinou sa už po svojich vydávame na trasu. Od železnice odbočujeme do lesa a postupujeme popri súkromnej obore ku zelenej značke na kóte Pod Krížom. Cestička po zelenej značke nás popri Domove dôchodcov v Bojkovej dovedie až do dedinky Rozbehy. Tu sa zastavíme pri miestnom hostinci. Ten je však zavretý, tak sa občerstvíme z vlastného. Tu sa k nám na zvyšok cesty pridá aj zblúdilé psisko, ktoré pravdepodobne hľadalo novú spoločnosť. Nebolo moc otravné, takže nám to nevadilo.
Pokračujeme ďalej popri stožiaroch veterných elektrární a cestičkou plnou prekrásnych výhľadov na všetky strany prichádzame ku Farme pod Tŕstím. Tu je možné, samozrejme po dohode, zajazdiť si na koníkoch. My túto aktivitu vynecháme a radšej ideme dolu do dediny Buková, kde v miestnej krčme pri dobrom čaji s rumom zohrejeme naše skrehnuté údy.
Ďalšia naša cesta vedie dolu dedinou. Pri miestnom vodárenskom zdroji zabočíme do tzv. Hrnčekovej doliny, kde po červenej značke popri chatovej oblasti prichádzame k prírodnému úkazu Skalné okno, ktoré sa z našej strany javí ako slonia hlava, na čom sa aj jednoznačne zhodneme.
Dostávame sa na lúku, ktorá vznikla pri výstavbe plynovodu. Tu schádzame z červenej značky. Nepokračujeme k plánovanej kóte Pod Havraňou skalou, lebo začína trochu už nepríjemne fúkať – našťastie do chrbta – ale skrátime si to cez les priamo ku obalovačke na žltú značku, ktorá nás dovedie do cieľa našej cesty – na železničnú stanicu do Smoleníc.
Máme ešte trochu času, tak môžeme v blízkej reštaurácii U Sedliaka pri dobrej cesnačke ešte zhodnotiť práve končiacu akciu.
Prešli sme cca 20 kilometrov. Dokázali sme si, že nás len tak nejaké počasie nezaskočí a že odvážnym turistom aj tak trochu šťastie praje. Čoho dôkazom bolo krásne a v našom prípade aj mrazivo šetrné počasie, ktoré sme si aj patrične užili.
Takže, do skorého videnia na najbližšej turistike.
V zastúpení garanta Ľ. Kraic
