Akcie sa za MKCK zúčastnili: I. Naništa, J. Michalec, J. Antal, Ľ. Kraic, J. Poláček, A. Kučerová, J. Benedikovič, D. Fáziková, J. Budoš, M. Babišík, M. Šuga, B. Ilavská a J. Golier.
Ako hostia: N. Budošová, M. Farkašovská, E. Antalová, V. Trajlínek, I. Málik, M. Vančo, J. Malovec, M. Časná, A. Čičmanová, J. a D. Štefánikoví a B. Polocík.
Ako sa už stalo tradíciou, na konci januára organizujeme pešiu turistiku, ktorou si pripomíname nášho kamaráta Ondreja Stríža. Pretože minulý rok sme v januári umiestnili pamätnú tabuľku na neoficiálnom symbolickom cintoríne pod vrcholom Vysokej, cieľ nášho tohtoročného výstupu je jasný.
V sobotu 21. januára pred 9-tou ráno sa preto postupne stretávame na parkovisku pri Zochovej chate. Vonku je mrazivo (teplota -14°C), slnečno, bezvetrie. Posádky prvých áut majú ešte pár minút čas a tak sa idú zohriať a vypiť si prvú kávičku na Zošku. Mrazivý vzduch postupne zaháňa na chatu aj ďalších turistov a tak sa po príchode autobusu na parkovisko presúva už celkom slušná zostava účastníkov. Po úvodnom zvítaní (výborný Milanov zázvorový liek) sa zoradíme na prvé skupinové fotografovanie. Podľa tejto fotoprezenčky je nás 25 a tak určujeme ľudí na čelo a záver skupiny a vyrážame.
Tento rok otáčame smer pochodu a preto sa od parkoviska púšťame lesom po žltej smerom na Čermákovu lúku. Cesta je prešliapaná, sneh nám vŕzga pod nohami, výškové metre naberáme veľmi pozvoľna a tak sa dostávame až k odbočke pri Chate pod lesom. Tu postojíme len chvíľku, aby sa roztiahnutá skupina spojila a pokračujeme až k prístrešku na Čermákovej lúke, kde si dáme už trošku dlhšiu pauzu spojenú s krátkym občerstvením a spoločným fotografovaním. Odtiaľto ideme ďalej smerom na Hubalovú. Objavujú sa bežecké stopy a prvý bežkári. Dnešný krásny slnečný a mrazivý deň vylákal do prírody naozaj dosť milovníkov pohybu.
Chvíľku sa počkáme na vyhliadke pod Gajdošom a v dlhom zástupe (aby sme čo najmenej poničili stopu) pokračujeme po červenej až na Hubalovú. Tu si dáme dlhšiu prestávku, je treba sa posilniť pred výstupom na vrchol. Nemôžeme to ale s oddychom preháňať, čakajú nás dnes ešte nejaké kilometre aj výškové metre. Na Panských uhliskách zmeníme značku za modrú a za chvíľu aj túto meníme za neznačkovanú lesnú cestu, ktorou sa dostávame až pod vrcholové stúpanie. Minulý rok sme tadiaľto zostupovali, niekto sa šmýkal viac, niekto menej, niekto (ja) išiel aj po zadku. Aj smerom hore sa šmýka, ale ide to. Zostupovať by som ale tadiaľto nechcel.
Vrcholové stúpanie našu skupinu rozdelí. Ja sa prepadám úplne na chvost, ale o to viac si užívam krásne výhľady na Malé Karpaty a Záhorie. Stúpanie končí, sme vo výške 754 metrov na vrchole Vysokej. Opäť občerstviť, vyfotiť, pokochať sa výhľadom. No musíme ďalej. Najskôr si ale splníme povinnosť, kvôli ktorej sme prišli. Zostúpime pár metrov pod vrchol a pri tabuľke si spomenieme na nášho kamaráta Ondra, ktorý už bicykluje a chodí po horách vo vyšších výškach. Pod tabuľkou sa objavia horiace kahančeky, na skale plechovka piva pre kamaráta. Pred odchodom ešte Jozef B. vystrelí na Ondrovu počesť tri rany z poplašáku a ideme sa šmýkať dole kopcom.
Týmto smerom je to oveľa lepšie ako minulý rok. Aj tak ale absolvujeme pár pádov na zadok, ja pri jednom ľavým kolenom neomylne triafam kameň pod snehom, ale dá sa to rozchodiť. Pod kopcom sa všetci počkáme. Ďalšia čakačka je na Hubalovej a odtiaľ už len posledná hodinka po ceste na Zochovu chatu. Pretože je v kolibe plno, polievka dnes nebude a tak sa pomaly lúčime. Časť ešte chvíľu posedí na Zochovej chate, aby dôstojne ukončila dnešnú akciu, ale všetko sa raz končí a tak ideme aj my.
Podľa údajov z aplikácie v telefóne sme dnes prešli 18 km, prevýšenie bolo 707 m, 8 km sme stúpali, 7,2 km klesali, turistika trvala 6 hodín 35 minút, z toho čas pohybu bol 4 hodiny 13 minút, pohybovali sme sa priemernou rýchlosťou 4,2 km/h a urobili približne 30 000 krokov. Na akcii sa zúčastnilo 25 turistov, z toho 13 členov MKCK. Ďakujem Milanovi Babišíkovi za prípravu trasy, za fotodumentáciu Jožkovi Michalcovi a Jančimu Budošovi.
Juro Golier
