Účastníci: J. a E. Antalovci, B. Ilavská, M. Valovičová, D. Fáziková, M. Farkašovská, Ľ. Kraic, M. Šuga, V. Trajlínek, J. Golier, M. Babišík s 5 kamarátmi + vlčiak
Posledná januárová sobota tradične patrí (po 10 ročníkoch to možno povedať) hviezdicovému výstupu na Klenovú. Keď sa minulý rok výstupu prvý raz zúčastnila skupina členov MKCK, slovo zimný zodpovedalo len označeniu ročného obdobia. Tento ročník ale sľuboval naozaj zimné podmienky.
A tak v sobotu 28. januára krátko pred 9-tou hodinou vystupuje z autobusu v Dolnom Lopašove prvá trojica účastníkov z Piešťan. O chvíľu sa pripája posádka auta z Trnavy a v mrazivom ráne (-9°C) spolu čakáme na príchod autobusu z Chtelnice, z ktorého vystupuje zvyšok skupiny. Pretože mráz a vysoká vlhkosť vzduchu lezú pod kožu, rýchlo sa privítame, potúžime, odfotíme a hneď aj vyrážame hore dedinou k pieskovni a do lesa. Tušíme, že hmla a chlad budú dnes celý deň našimi spoločníkmi. Cesta je ujazdená a šmykľavá, ale na to si tiež budeme musieť zvyknúť.
Ideme stále po lesných cestách, stúpanie je veľmi pozvoľné a tak sa skupina delí na dvojičky a menšie skupinky, ktoré v rozhovoroch postupujú ďalej. Pri horárni Černík sa chvíľu občerstvíme, ďalšiu prestávku na občerstvenie robíme na križovatke ciest medzi horárňou Lančár (Jágerovňa) a Malou Klenovou. Tu sa uskutoční telefonický most Malé Karpaty – Kysuce, keď sa ohlási Janči Budoš, ktorý spolu s Vladom Naďom, Ľubom Rosom a Marošom Modrovským bežkuje na Kysuciach.
Kúsok za Malou Klenovou vychádzame na lúku plnú naviateho snehu, kde môžeme ešte viac obdivovať stromy úplne obalené srieňom. Hmla a mráz majú aj svoje čaro.
Odtiaľto začína cesta trochu ostrejšie stúpať. Začíname stretávať prvých zostupujúcich, medzi nimi aj našich známych a tak sa podchvíľou na minútku zastavujeme. Minulý rok sme v týchto miestach hľadali, ako sa vyhnúť blatu, dnes nám pod nohami vŕzga sneh. Posledná zákruta a už sme pri posede na miesto zrazu. Dnes je tu naozaj plno (organizátori po akcii hlásia spolu vyše 300 účastníkov). Pri ohni sa opeká a zohrieva, spieva sa pri gitarách, stretávajú sa známi aj neznámi.
Po krátkom oddychu a posilnení ešte zbehneme niekoľko sto metrov smerom na Brezovú pozrieť netopiere v jaskyni a potom naspäť k posedu a ideme dole. Dnes sa rozhodujeme pre cestu cez Vítek a tak to máme už len dole kopcom. Zámoček (postavený Pálfiovcami v 1.polovici 19. storočia) už bohužiaľ nefunguje a tak musíme pokračovať až dole do dediny.
Tu nastane chvíľkový chaos, keď na kraji dediny utečieme Božke a Mirovi, obidvom sa im naviac vybijú mobily a tak nás hľadajú vo všetkých krčmách – tá posledná je správna. Bohužiaľ tento rok nás nečaká guláš a tak k objednaným nápojom vyťahujeme z ruksakov chleby, rožky a zákusky. Domov dnes nedonesieme nič. Z kachieľ sa šíri príjemné teplo a tak sa rozhodneme neponáhľať a počkať na ďalší autobus. Skôr ide iba Jozef pre auto do Lopašova, ale aj on sa ešte vráti pre zvyšok posádky. Potom odchádza trojica zo smeru Piešťany a posledná zostáva partia z Trnavy.
Dnes sme prešli 21 km, nastúpali 528 m, čas trasy bol 5:54 hod, z toho pohyb 4:34 hod, urobili takmer 32 000 krokov. Teplota počas celého dňa neprekročila -8°C. Pekný výlet. Najbližšie sa stretneme na prechode Čiernou skalou.
Juro Golier
