Akcie sa za MKCK zúčastnili: Šuga, Gieci, Čavojová
Ako hostia: Gubiová
Tento rok nám príroda nadelila veľa snehu a mráz sa zarezával hlboko do kostí. Zima sa ukázala vo svojom nádhernom bielom šate. Teda až do začiatku zrazu, kedy sa začalo veľmi otepľovať a postupne sa začal vytrácať sneh zo zasnežených kopcov okolia Ružomberku. Nám turistom to nevadilo, ale bežkári si sťažovali na zhoršenú kvalitu snehu. Na niektorých miestach bežkárskych trás sa z bežkárov stali turisti a museli si prenášať svoju výstroj na pleciach.
Organizátori pripravili pre účastníkov po 6 trás lyžiarskych a peších s rôznym stupňom náročnosti. Každý si tam vedel nájsť niečo pre seba.
Vo štvrtok sme dorazili do Ružomberka. Keď sme sa ubytovali v hoteli Kultúra, išli sme sa zaregistrovať a prihlásiť sa na trasy na piatok. Ja s Mirom sme si jednoznačne vybrali pešiu trasu na Veľký Choč (1 611 m n. m., dĺžka trasy 9 km a prevýšenie 934 m). A veru dobre sme urobili. Príroda opäť ukázala svoju premenlivosť. Hoci ráno v Ružomberku aj trošku popršalo a celý deň sa tam držala nízka oblačnosť, my sme sa ocitli v úplne inom svete, keď sme sa dostali do výšky nad 1 000 m n. m. a ukázala sa inverzia. Slnko sa silno oprelo o sneh a my sme si museli dať okuliare. Turistika sa spomalila, pretože sme sa nemohli odtrhnúť pohľadmi od výhľadov na ďaleké končiare. Zrazu aj turistov ubudlo a ostalo úžasné ticho, ktoré sme si veľmi vychutnávali. Samozrejme na Veľký Choč sme prišli medzi poslednými. Tento zážitok sme si hlboko zaznamenali do našich myslí. Musíme pochváliť sprievodcov z Ružomberka, ktorí nám na Choči poukazovali jednotlivé končiare. Veľmi sa nám nechcelo vrátiť späť do zamračeného Ružomberka. Tóno s Vierkou sa boli bežkovať. Večer sme išli na besedu s horolezcom Petrom Hámorom do Kina Kultúra, ktoré bolo súčasťou budovy, v ktorej sme boli ubytovaní.
Na druhý deň sme sa rozhodli ísť na Vlkolínec. Z centra Ružomberku sa vybrala naša skupinka so sprievodcami cez Kalváriu na Vlkolínske lúky. Pridala sa aj Vierka, ktorá sa vybrala aj na Sidorovo 1 099 m n. m. Po ceste sme sa stretávali s bežkármi. Vo Vlkolinci sme počkali Vierku a spolu sme išli na Malinho Brdô (1 209 m n. m.). Po kávičke sme sa lanovkou zviezli do Hrabova a odtiaľ peši do Ružomberku. Slniečko ukazovalo svoju tvár iba ojedinele. Tóno sa bol bežkovať. Po večeri sme išli na ukončenie 50. Jubilejného zimného zrazu do Koniarne. Kultúrny program bol úžasný. Vystúpil folklórny súbor Liptov, speváčka Kristína Debnárová a súbor Alkana.
V nedeľu doobeda sme sa išli pozrieť do Korytnice na zamrznuté žriedlo a spustnuté liečebné domy, ktoré rokmi nahlodal zub času. Bolo nám to ľúto, ale veríme, že Korytnica sa preberie a opäť nadobudne svoju krásnu podobu. Príroda je tam nádherná a liečivé pramene majú úžasnú chuť a silu uzdravenia. Potom sme sa išli okúpať do Kováčovej. Po horúcom kúpeli a občerstvení sme sa vybrali plní zážitkov domov.
Jana Čavojová
