Za MKCK sa akcie zúčastnili: Juraj Poláček, Anna Kučerová, Helena Gurínová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Jana Lukačovičová, Jozef Antal, Edita Antalová
Hostia: Marián Modrovský, Miroslava Kunovská, Ivana Maixnerová a Samuel Maixner
Zraz na túto akciu bol o 9:30 na parkovisku pri obecnom úrade Ladice, kam úspešne dorazili štyri motorizované posádky, celkom 12 odhodlaných cyklistov a odkiaľ sme aj plní optimizmu za síce slnečného, no pomerne chladného a veterného počasia vyrazili na naplánovanú trasu.
Mierne stúpajúca cesta viedla smerom na Kostoľany pod Tríbečom, kde sme opustili „civilizáciu“ a kde sa zároveň začala jedna z najkrajších častí trasy, vedúca po veľmi slušných asfaltových cestách lesom popod Tríbeč do obce Zlatno.
V Zlatne sme zvolili skratku po červenej turistickej značke na Vlčí kút, a to zo začiatku po pokosenej lúke a neskôr po chodníku lesom, kde na krátkom úseku stúpanie prekonalo naše možnosti a tak sme museli našich tátošov potlačiť. Minule sme tu poriadne zmokli, teraz nám koniec lesnej cesty „spríjemnila“ prebiehajúca ťažba dreva, po ktorej sa aj tentokrát lesný chodník zmenil na zablatenú a šmykľavú dráhu pre kaskadérov. Našťastie sme všetci bez úrazu dorazili na asfaltovú cestu a pokračovali ďalej k Zubrej zvernici.
V Zubrej zvernici sme si pozreli stádo zubrov, občerstvili sa v miestnom bufete i z vlastných zásob a absolvovali obligátne fotenie. Medzičasom sa žiaľ zatiahla obloha a hlavne dievčatám začalo byť chladno, preto sme bez zbytočného zdržiavania vyrazili smerom na Topoľčianky. Takmer nová asfaltová cesta s výnimkou jedného menšieho stúpania viedla stále dole kopcom a dole vetrom v dĺžke cca 12 km, čo si všetci účastníci veľmi pochvaľovali. Navyše sme po ceste videli pasúce sa ovečky, žrebčín, novozaložený vinohrad Chateau Topoľčianky, celkovo peknú scenériu a keďže opäť vyšlo slnko, k spokojnosti nič nechýbalo.
V Topoľčiankach sme mali od minula vyhliadnutú reštauráciu Gazdovský dvor, kde nás však obsluha upozornila na hodinové čakanie, a tak sme po prehliadke zámku, zámockého parku a štátneho žrebčína pokračovali hladní a smädní smerom na Zlaté Moravce. Tu sme po ceste narazili na reštauráciu Gurmán u Hoffera, čo bol zásah do čierneho, nakoľko interiér, ako aj pomer ceny a kvality prekonal všetky naše očakávania, a tak môžeme návštevu tejto reštaurácie vrelo odporučiť.
Posilnení sme pokračovali najkratšou cestou smerom na Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch, kam sme s vetrom v chrbte dorazili o cca 15:30, takže bol dostatočný časový priestor na prehliadku. A stálo to za to. Rododendróny ešte síce nekvitli všetky, ten správny čas bude možno na budúci týždeň, ale Arborétum ponúklo aj tentokrát rozmanitú paletu farieb, vôní a tvarov flóry z celého sveta, takže strávený čas tu bol veľmi príjemný. Táto lákavá ponuka sem pritiahla aj nášho kamaráta Tóna Gieciho s dcérou, ktorých sa z ničoho nič objavil pri jednom z jazierok s pagodou, kde sme práve sedeli na schodoch – v takom rozsiahlom areáli dosť dobrá náhoda.
Po prehliadke Arboréta sme vyrazili takmer zabudnutou cestou cez Dolné Sľažany na záverečnú časť trasy späť do Ladíc. Tento úsek trasy bol tiež veľmi príjemný, s minimálnou dopravou a peknými výhľadmi a tak nebyť pomerne silného protivetra, s ktorým sme sa museli popasovať, nebolo by sa na čo sťažovať.
Dĺžka trasy bola 65 km s celkovým prevýšením 670 m, čo je celom slušný športový výkon. Účastníci akcie hodnotili trasu, najmä jej časť po Topoľčianky veľmi pozitívne, nesklamalo ani Arborétum. Jedinou väčšou nepríjemnosťou žiaľ bolo počasie, ktoré tentokrát nebolo práve ideálne cyklistické. Nie príliš vysoká teplota, pocitovo znásobená silným vetrom od severozápadu dala poriadne zabrať najmä našim dievčatám, a tak myslím celkom rady presadli zo sedla bicykla na vyhriate sedadlo auta. Čo už, počasiu nerozkážeme, nabudúce to už bude hádam lepšie.
Juraj Poláček
