Akcie sa za MKCK zúčastnili: Oravec, Molnár, Gieci, Slaný, Ilavská, Fáziková, Farkašová, Lukačovičová, Kraicová, Kraic, Kučerová, Poláček, Benedikovič, Rosa, Budoš,
Ako hostia: Modrovský, Ninis, Koprna, Benedikovičová, Rosová,Chnapko, Svoboda s rodinou a sesternicou Majkou
1. deň 8.7. 2017
Vsobotu ráno sme sa zo smerov Zlaté Moravce, Topoľčany, Piešťany, Trnava vybrali autami smer Čechy. Stretnutie bolo ako obvykle v Jablonici na parkovisku pred reštauráciou. Cesta viedla po diaľnici po Veľkú Bíteš a potom sme išli cestami alebo necestami s mnohými obchádzkami smer náš cieľ. Prvá kultúrna prestávka bola v Kutnej Hore. V krásnom centre mesta sme navštívili kostol sv. Jakuba a gotický chrám sv. Barbory. Ešte sme urobili malú zachádzku do Kerska do Hájenky, kde bol natočený kultový film na základe poviedky Bohumila Hrabala Slávnosti sneženěk. Tu sme si dali večeru. Väčšina si objednala slávnu kančí kýtu so šípkovou omáčkou. Konečne sme dorazili do nášho cieľa, penzión Černý mlýn Nedamov. Okrem cestujúcich v autách, prišla ako obvykle skupina, ktorá má rada kombináciu vlak a bicykel, prechádzali cez malú dedinku, kde boli hody s muzikou a čakali odo mňa, aby som im zorganizoval uvítaciu hudobnú produkciu, mali smolu, neprešla mi od nich mms-ka do môjho starého mobilu. Po malých problémoch sme sa konečne dohodli ako obsadíme izby a zaľahli sme do postelí.
2. deň 9.7. 2017
Nedeľné ráno bolo mierne náročné po večernom spoznávaní nášho nového domova a hlavne konzumácii tekutín, ktoré dodávajú energiu.
Po príprave na štart, ktorá trvala dosť dlho, sme vyrazili smer sever. Dorazili sme do Jestřebí, tu sme absolvovali túru na skalný hrad a neskôr sme sa chceli občerstviť, ale ako veľká skupina cyklistov, až 26 osôb, žiaľ márne. Narazili sme na obsluhu štýlových reštaurácií, ktorá nemala rada cyklistov, museli sme sa rozdeliť. Jedna skupina zostala a druhá musela ísť sa občerstviť na Záhradky. Za štrekou sme sa spojili a pokračovali cez krásny cyklochodník v lese cez malú osadu Hradčany na bývalé vojenské letisko v Ralsku. Tu sme si mohli vychutnať jazdu po betónke a po bokoch sme mohli vidieť takzvané úle, čiže kryty pre ruské stíhačky. Pokračovali sme opäť nádherným lesom, kde niekedy jazdili len vojenské autá, cez Kuřivody okolo rybníka Břehyně do Doks. Tu sme absolvovali prestávku s jedlom, aby sme zvládli nejako prvý deň na bicykli až do nášho prechodného domova. Pri snahe pohybovať sa len po cyklochodníkoch, sme museli vytlačiť naše bicykle cez vysokú trávu a veľmi ostré stúpanie, preto sme neskôr radšej prešli na hlavnú cestu.
3. deň 10.7. 2017
Tento deň malo byť ešte teplé počasie vhodné na kúpanie, čiže vybrali sme trasu, kde bude cestou späť Máchovo jazero. Z Nedamova sme išli cez naše najbližšie mestečko Dubá smerom do kopcov CHKO Kokořínsko opäť severne. V Rybnove pri občerstvovacej prestávke som mal prvý defekt na kolese. Pokračovali sme až do Českej Lípy. Tu sme sa trochu rozdelili na križovatkách, ale sme sa stretli na krásnom námestí pri jedle a pive. Začali sme šliapať smer Máchovo jazero cez krásne cyklostezky Heřmaničky a Provodín. Na Máchovom jazere sme sa dali poniektorí do gala, čiže do plaviek a odskúšali sme vodu. Bola vcelku príjemná, i keď nebolo dobre vidieť pod vodou pri plávaní, ale bolo to dobré osvieženie. Stratili sme Kornela a Petra, ktorí prešli hádam celé jazero, ale doma sme sa opäť všetci stretli. Večer bola aj hudobná party s gitarou až do neskorých nočných hodín, kde sme oprášili slovenské a české pesničky s Kraicovým doprovodom na gitare a spoločným spevom, kde nám takú superstar aj domáci závideli.
4. deň 11.7. 2017
Ráno začalo pršať a to nám viacerým vyhovovalo, mohli sme ležať dlhšie v posteliach. V duchu sme dúfali, že bude pršať do obeda, ale ono prestalo skôr, čiže sme neorganizovane po skupinkách nastúpili na trasu smer hrad Bezděz. Ja som išiel s prvou odvážnou skupinou vlakárov a Tónom. Cesta išla cez pekne zvlnený terén dediniek Korce, Tachov a Okna. Upraveným a ošetrovaným lesom sme sa dostali na Pankrác a asfaltkou do dedinky Bezděz. Navštívili sme aj hrad Bezděz so svojou krížovou cestou. Cestou späť sme si zvolili reštauráciu, kde sa najeme. Bol to zlý tip. Dolu sto metrov bola menej štýlová reštaurácia, ale tak dobre varili, že sme mohli len závidieť. Pochopili sme, niekedy zovňajšok miesta nehrá hlavnú úlohu v kvalite jedla, je to asi o ľuďoch. Na hrade a pod hradom sme stretli ešte skupiny Ľuba Kraica na bicykli a skupinu Jura Poláčka na aute. Naša skupina pokračovala smer Bělá pod Bezdeděm. Cestou sme prechádzali cez bývalú tankovú strelnicu k rozhľadni Vrchbělá. Tu som zistil, že nemám kameru, nechal som ju v reštaurácii, kde sme jedli, čiže v Bezdězi. Ľubo Rosa mi išiel vyzdvihnúť kameru do reštaurácie, lebo bol poblíž, ale zlyhalo overenie kamery cez telefón, čiže som sa musel vrátiť na miesto, kde bola moja kamera. Vtedy začala poriadna búrka. Ja som mal asi šťastie, išiel som po hranici búrky, veľmi som nezmokol. Hlavne dobre zmokla až do nitky skupina Ľuba Kraica. Ja som identifikoval nasnímané záznamy na kamere, odfotili si ma, zapísali si môj občiansky, čiže dobre ma prelustrovali a konečne som mal svoju starú kameru minimálnej hodnoty vlastnej ceny, ale maximálnej hodnoty záznamov. Ja som sa vrátil domov so skupinou Bene cez Lúku a Ždírec. Zmoknutí niekto viac niekto menej sme sa po večeri a pár pivách uložili na lôžka.
5. deň 12.7. 2017
Dnes sme vybrali trasu, ktorá vedie Kokořínom so svojimi malebnými roubenkami pri ceste a skalnými stenami. Cestou do Kokořínskeho údolia Danka dostala defekt a Bene jej musel lepiť deravú dušu. Stúpania sa striedali s klesaním, až sme prišli pred prvý krásny skalný útvar Pokličky, kde sme museli po schodoch a kameňoch vystúpiť až na samotný vrchol, odkiaľ bol nádherný výhľad na tieto skalné útvary. Vlado Svoboda sa vyšplhal až na samotné vrcholy Pokličiek. Poniektorí sme sa ešte vybrali technickým terénom na bicykli do rokliny Apatyka, kde stabilná teplota a vlhkosť napomáha rastu vzácnych rastlín. Absolvovali sme prehliadku Kokořínskeho hradu aj s prekrásnym výhľadom z veže na okolie. Pod hradom sme si dali obedňajšiu pauzu a nabrali sme smer Mělník. Pred Mělníkom sme sa neplánovane rozdelili, lebo rýchli jazdci preferovali hlavnú cestu pred cyklocestou. V Mělníku sme sa opäť spojili v reštaurácii pred sútokom Vltavy a Labe. Niektorí sme ešte navštívili kostnicu v kostole sv. Jakuba. Cestou naspäť sme išli cez Želízy, kde sme si vyfotili Čertove hlavy vytesané v skalách. Neskôr sme sa opäť rozdelili, tí čo chceli vidieť skalné útvary upravené sochárom Václavom Levým, museli voliť cestu-necestu po pieskovom mierne spevnenom teréne. Potom sme mohli obdivovať jaskyňu Márie Magdalény, Harfenice, hada a iné skvosty. Začalo sa schyľovať k búrke, preto sme začali ostrejšie šliapať a reštaurácia v Tupadlech nám otvorila náručie. Bicykle sme uložili v autobusovej zastávke, aby nám nezmokli a my sme sa dali do jedla a pitia. Po daždi sme sa vybrali do nášho domova. Tu sme dostali defekt ja a Heňo. Po miernom zdržaní sme sa predsa dostali domov.
6. deň 13.7. 2017
Ráno pred štartom sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna skupina vlakári a Tóno išli na bicykli do Liberca a naspäť vlakom do Doks. My ostatní sme sa presunuli autami do Litoměříc, kde sme si pozreli námestie a odtiaľ sme išli Labskou cyklocestou do Ústí nad Labem. Tu začali problémy, Maroš Modrovský už na parkovisku strhol závit na prednom predstavci, čiže musel navštíviť železiarstvo, s čím mu pomohli Juro a Vlado. Bene dostal dva defekty, neskôr nepomohla ani výmena plášťov predného za zadné, až natrafil na cykloobchod, kde kúpil nový plášť. Takto sme stratili štyroch cyklistov a dúfali sme, že nás dohonia v Ústí. Cestou do Ústí sme videli hrad Střekov a prešli sme popri plavebnej komore Masarykovho zdymadla. Pri rieke v reštaurácii sme sa dosýtosti najedli a napili, aby sme sa cez brutálne, ale chvalabohu nie tak dlhé stúpanie dostali na vyhliadku. Tu bol krásny výhľad na Ústí s riekou Labe, ktorá sa kľukatila medzi kopcami. Predsa sme sa dočkali našich oneskorencov. Po oddychu nás čakala cesta, ktorá brutálne začala stúpať. Najprv bol technicky náročný terén miestami po vyčnievajúcich skalách až po asfaltku, ale stúpanie nemalo konca. Začali odpadať cyklisti, ktorí volili jednoduchšiu cestu po ceste prvej triedy, ktorá viedla popri Labe až do Lovosic. Hlavná skupina dokončila trasu okolo najvyššieho kopca Českého Stredohoria Milešovky. Potom preplávala kompou z Lovosíc na druhú stranu Labe a odtiaľ už bolo len na skok do Litoměřic. Večer sme sa opäť stretli doma pri dobrom jedle, pive a gitare, kde sme urobili dobrú atmosféru našim spevom slovenských a českých piesní.
7. deň 14.7. 2017
Poslednú trasu sme upravili, aby bola oddychová. Mala viesť opäť do Litoměříc a späť. Vlakári a Tóno ju urobili celú. Juro, Vlado a Anka si ju trochu skrátili autom do obce Sukorady. My sme išli bicyklom cez Rochov do Úšteku. Tu sme obdivovali námestie a Ptačí domky. Z Úšteku sme prešli okolo rybníka Chmelař cez dedinku Ostré okolo hradu Helfenburk na kostolík Hvězda. Opäť sme sa schovávali pred dažďovým mrakom do krčmy v dedinke Sukorady. Po občerstvovacej hodine sme osedlali naše tátoše a hybáj domov po mokrej ceste, z ktorej sa vyparovala voda. V Dubej sme doplnili ešte sladkosti a ja som si obzrel malé námestie. Prežívali sme s nostalgiou poslednú cestu do nášho prechodného domova v Černom Mlýne. Večer sme sa prerozdelili na posádky áut, zbalili veci, no a požiadavku vedúceho, ktorý pozval do reštaurácie aj svojich známych, sme spustili na rozlúčku gitarový koncert, pri ktorom spievalo všetko, čo malo aký-taký hudobný sluch (čiže všetci) až do neskorej noci.
8. deň 15.7. 2017
Ráno prvý odišli vlakári, Kornel, Jozef a Peter na vlak do Mladej Boleslavy. My sme vyrazili autami smer Kolín, kde nás zdržali dva semafory na ceste, ktorá bola vo výstavbe. Neskôr nás čakala opäť kockatá diaľnica až na slovenské hranice. Pred Břeclavou nás ešte naposledy Heňo presviedčal o najkratšej ceste do Hodonína. Posledná zastávka bola na motoreste Havran pred Senicou, kde sme oslávili Heňové meniny.
Opäť skončil cyklotýždeň v Čechách, tento rok v Kokořínsku. Oblasť nabitá krásnymi hradmi, skalnými stenami, malebnými domčekami, charakteristickými vrcholmi zanechali krásne dojmy na príjemne strávený čas v kruhu svojich priateľov.
Ján Budoš
