V utorok ráno sme sa prvým raňajším rýchlikom ponáhľali do Kraľovian, aby sme tam prestúpili na osobáčik, ktorý nás odviezol o jednu staničku ďalej do Stankovian. Všetko išlo podľa plánu – päť turistov nastúpilo do vlaku v Trnave (J. Michalcová, F. Martinus, V. Naď, M. Šuga, P. Herceg), v Piešťanoch mal pristúpiť T. Gieci, ktorý to však nestíhal („musel“ umyť riad a na aute nás odchytil až v P .Bystrici).
Zo Stankovian sme o 10:00 hod. vyrazili po žltej zn. lesnou, spočiatku zablatenou a mokrou cestou stúpaním na Žaškovské sedlo. Počasie bolo príjemné, bezvetrie a plusová teplota, ktorá postupne s výškovými metrami klesala až na nulu.
Začal pribúdať sneh, a trochu aj oblaky, ale šliapali sme v pohode, aj napriek tomu, že sme párkrát zišli zo značky a poblúdili. Na vine podľa všetkých bolo samozrejme slabé značenie, ale musím priznať aj našu nepozornosť. Viac pozornosti sme venovali sebe, našim debatám a srandičkám ako žltej značke.
Zo Žaškovského sedla to už bolo strmšie, traverzom a hlbším snehom v lese sme sa asi o 13:00 hod. dostali na vrchol Šípu (1170m). Výhľady boli pekné, už sa aj slnko smialo.
Po občerstvení sme sa vrátili tou istou cestou naspäť na stanicu a vláčikom do Ružomberka, odkiaľ sme mali hneď autobus do Valaskej Dubovej (640m). Tam sme mali zjednané ubytovanie v penzióne Jánošík (kde údajne pandúri Jurka polapali). Po dobrej večeri, pivku a fernete sme sa išli vyspať.
Ráno o 8:30 hod. (bolo mínus 3 stupne) – sme sa zastavili v miestnom obchode, doplnili potrebné veci a začali sme už zimnú turistiku po modrej značke na Veľký Choč (1611 m).
Obloha veštila na tento deň azúro. Bolo úplne bezvetrie a nás čakalo prevýšenie 1000m. No radosť šliapať. Spočiatku bol terén takmer bez snehu, zamrznutý, šmykľavý, samý kameň a korene smrekov, Tým, ktorí mali mačky, hroty, sa nešmýkalo. Bez palíc by sme hádam ani ďaleko neprišli.
S pribúdajúcimi výškovými metrami pribúdalo snehu. V sedle na Strednej Poľane (asi v polovici cesty) ho bolo 20cm. Slnko hrialo, sneh sa krásne trblietal, no pravá zimná rozprávka. A ešte k tomu inverzia.
Ešte šťastie, že už sme mali urobenú stopu, zopár turistov už išlo pred nami a pár mladých ľudí nás predbiehalo, tak to brodenie v hlbokom snehu sme mali uľahčené. Ocenili sme to hlavne posledných 200 m výškových, kde nás čakali aj úseky s reťazami.
O 13:00 hod. sme boli na vrchole, Inverzia trochu ustúpila, výhľady neskutočne krásne.
Zasnežené hrebene Malej a Veľkej Fatry, Nízkych aj Vysokých Tatier, Orava ako na dlani, Piľsko.
Po polhodinke kochania, fotenia a zápisu vo vrcholovej písanke sme sa spúšťali strmým svahom na Oravskú stranu do kúpeľov Lúčky. Zostup bol dosť nebezpečný, šmykľavý a brzdil nás vlastne hlboký sneh. Občas sme sa šmýkali aj po zadku. inak to nešlo. V závere zostupu sme opäť zablúdili. Tentokrát bola značka pootočená, ale nakoniec už takmer za tmy sme chytali autobus o 17:40 hod. z kúpeľov do Ružomberka.
Odtiaľ sme rýchlikom smerovali už k našim domovom, kde sa každý z nás už tešil na horúci kúpeľ a teplú posteľ.
Výlet sa obišiel bez najmenšieho úrazu. Užili sme si kopec srandy aj pekných zážitkov, za čo ešte raz ďakujem všetkým zúčastnením.
Paľo Herceg
