Je 6 hodín 10 minút. Budík vyzváňa už štvrtý raz a viac by som ho už nemal odkladať. Musím vstávať. Z okna sa ani nepozerám, aj tak je ešte tma. Štartujem tablet a spúšťam meteorologický radar. Predpovede neklamali. Prší. Tak dnes to nebude za odmenu, musím sa prinútiť k akcii. Je posledný deň roka 2017 a dnes nás opäť čaká silvestrovský výstup na Geldek. Meteorológovia predpovedajú doobeda drobný dážď, poobede by mohlo vykuknúť aj slnko. Ideme. Dnes budem mať aj spoločnosť a tak vstávame dvaja. Psychicky pomôže, keď manželka nezostáva ležať v teplej posteli, ale musí vstať so mnou. Varíme čaj, chystáme rožky, balíme iné nápoje. Dnes to ide pekne od ruky a tak do auta sadáme o pár minút skôr.
Je 7 hodín 30 minút. Auto vyráža z Vrbového smer Doľany. Cesta je mokrá, drobne prší. Stierače v pohode stíhajú aj na najmenšiu rýchlosť. To je nádejné. Keď sa prehupneme cez kopec pri kostole v Naháči, sme zrazu v inom svete. Dovtedy bol na poliach len jemný snehový poprašok, tu sa už drží sneh. Pri železničnej stanici v Smoleniciach vidíme prvých turistov chystajúcich sa na Záruby. Je ich podstatne menej ako po minulé roky. To sa ale dalo čakať. Nás čaká ešte kúsok cesty.
Je 8 hodín 25 minút. V Doľanoch parkujeme ako prví. Za pár minút prichádza Vlado s Igorom. Ideme von z teplého auta a vítame sa. Chvalabohu nie sme sami, túra bude. O chvíľu prichádza Paľo a za ním Milan so synom a jeho kamarátom. Skupinka sa rozrastá a tak sa presúvame do záhrady miestnej krčmy pod prístrešok. Za chvíľku sa k nám pripájajú Mika s Ľubošom a potom posledný účastník – Ľubo. Je nás jedenásť. Ponúkneme sa, ešte môžu aj šoféri a za chvíľu pôjdeme.
Je 9 hodín 15 minút. Robíme štartovaciu fotografiu a vyrážame. Stále mrholí, na zemi leží vrstva mokrého snehu. Oproti plánu preto upravujeme trasu. Pôjdeme po asfaltke na Zabité. Stromy v lese sú obalené ťažkým mokrým snehom, občas sa niektorý aj zlomí. Vidíme to v priamom prenose. Snáď budeme mať šťastie a žiadny nám nepristane na hlave. Ide sa ale dobre, zima nie je a vlhko zatiaľ nepreniká dovnútra. Krok za krokom sa pri rozhovoroch posúvame ďalej.
Je 10 hodín. Prešli sme skoro 4 kilometre a sme na Zabitom. Čas prvej prestávky, doplnenia tekutín všetkého druhu a kalórií. Stretáme prvých turistov, obdivujeme zamrznutú vodnú nádrž. Keby nepopŕchalo je to zimná idylka. Takto iba idylka. No nič, treba pokračovať. Robíme krátku fotografickú zastávku pri drevenej sovičke aj sove a pokračujeme smerom na Sklenú hutu.
Je 11 hodín. Sme Nad Jarkami Krátka prestávka na doplnenie tekutín a občerstvenie. Tu opúšťame cestu a vchádzame na chodník do lesa. Ďalej sa rozhodujeme pokračovať prešliapanou stopou smerom k obore pod Geldekom. Ideme rozprávkovým lesom. Stromčeky zaťažené snehom sa ohýbajú a vytvárajú nám brány na ceste, medzi ktorými sa zohýbame a kľučkujeme. Ani si neuvedomujeme, že už prestalo popŕchať.
Je 11 hodín 15 minút. Sme pri obore. Trojica našich odbočila už skôr a na vrchol Geldeku idú z pravej strany. My ostatní volíme cestu hore okolo plota. Stúpanie je prudké, priamo proti vrstevniciam. Miestami sa trochu šmýka, no ide to. Neviem si ale predstaviť ako by to vyzeralo, keby primrzlo. Asi by boli potrebné mačky. V 690 metroch.
Je 12 hodín. Sme na vrchole Geldeku. Niektorí o 5 minút skôr. Vrchol osvetľuje svetlica, spieva sa hymna, vyvesuje zástava, otvára šampanské. Vyčasilo sa, ale pofukuje vetrík. Tento rok sa preto rozhodneme príliš nezdržiavať a pokračovať na druhý vrchol. Je len čas na pár pohľadov do okolia pod nami. Krása.
Je 12 hodín 30 minút. Opäť mierne stúpame na druhý z dnešných vrcholov. Krátko sa zastavíme, lebo stretávame kamarátov Ľuda a nášho Jozefa, ktorí už zostupujú dole. Nás ešte kúsok čaká.
Je 12 hodín 45 minút. Sme na poslednom dnešnom kopci. Pripíjame si šampanským, dopĺňame sily, fotíme sa a zohrievame pri ohníku. Zapisujem sa na prezenčku pod číslom 131. Užívame si pohodu. Posunieme sa po lúke asi 200 metrov juhozápadne na skalnú vyhliadku a obdivujeme výhľad na Alpy. Dúfam, že sa mi podarí v nasledujúcom roku navštíviť impozantný Schneeberg (impozantný nie je pri pohľade odtiaľto, spomínam si ale na našu cykloturistiku v roku 2016 a pohľady z okolia Laxenburgu).
Je 13 hodín 15 minút. Je tu pekne, ale už musíme ísť dole. Zostup tento rok ide bez väčších problémov. Minulý rok sa šmýkalo oveľa viac. Počas krátkej prestávky, potrebnej na dojedenie zásob, spomína Ľuboš, ako sa pred pár dňami v okolí brodil po kolená v snehu. My už ideme po mokrej snehovej kaši. Opúšťame oboru a blížime sa k poslednému občerstveniu. Meteorológovia dnes neklamali. Vykukuje modrá obloha.
Je 14 hodín 45 minút. Čaká nás poľovnícky domček pod oborou a guláš. Doberáme už jeho zvyšky, ale je výborný. Kto môže ešte sa zohreje vareným vínom, ostatní už len čajom. Vlado sa ponúkne, že pôjde pre auto a potom nás zvezie do Dolian. Pridávajú sa k nemu Milka s Ľubošom, chalani a Ľubo. Ja už ďalej nepôjdem a vypínam navigáciu. Prešiel som bez pár metrov 15 kilometrov, išli sme pomerne svižne – 4,1 km/h. Lúčime sa s odchádzajúcimi a zostávame s miestnymi. Atmosféra je koncoročná, príde aj na spev a tančeky. Vracajú sa ale šoféri a je čas ukončiť zábavu.
Je 16 hodín 10 minút. V Doľanoch sa lúčia posledné zvyšky dnešnej partie. Bolo nás jedenásť. Do konca roka 2017 zostáva necelých 8 hodín.
V roku 2018 prajem všetkým členom MKCK, ich rodinným príslušníkom a priateľom veľa zdravia, šťastia a pohody.
Silvestrovského výstupu na Geldek sa zúčastnili garant Milan Babišík so synom Tomášom a jeho kamarátom, Milka a Ľuboš Kraicoví, Paľo Herceg, Igor Naništa, Vlado Trajlínek, Ľuboš Rosa, Juro a Božka Golierovci.
Z poverenia garanta zapísal Juro Golier
V texte nerozlišujem názvy dvoch navštívených vrcholov a pre obidva používam meno Geldek. Možno sa stretnúť tiež s názvami Keltek alebo Jelenec. Podľa internetových zdrojov názov vznikol z nemeckého Goldeck – Zlatý kút a nie od slova Kelt, k čomu zvádza ľudová tradícia. Na vrchu samotnom sa žiadne rudy neťažili, ale v jeho širšom okolí sa nachádzajú povrchové bane, čím sa názov pravdepodobne preniesol na označenie masívu s dvojvrcholom.
