11. ročník – sobota, 27.1.2018
Posledná januárová sobota už tradične patrí Turistickému združeniu Dolný Lopašov, ktoré organizuje zimný výstup na Veľkú Klenovú. My sme sa na akcii tento rok zúčastnili tretí krát v rade. Napriek otepleniu počas posledných dní mala turistika zimný nádych.
V sobotu ráno sa väčšina účastníkov postupne stretáva na autobusovej stanici v Chtelnici. Nasleduje krátky presun autobusom do Dolného Lopašova, kde nás už čaká skupinka Piešťancov. Paľo nás oficiálne privíta, nasleduje štartovacia fotoprezenčka a môžeme vyraziť. Začiatok trasy vedie dedinou a potom okolo pieskovní do lesa. Je pod mrakom, teplota okolo nuly, nefúka, nešmýka sa. Pohoda. Napriek tomu, že časť našich členov a kamarátov je na zimnom zraze v Oščadnici, zišla sa nás dnes celkom pekná skupinka, v ktorej tento rok prevažujú naše lepšie polovičky.
Cesta stúpa takmer nebadane, metre nám ubiehajú a čo nevidieť sme pri horárni Černík. Máme dôvod na krátku zastávku a občerstvenie. Tu sa ku nám pridáva okoloidúci pár, ktorý sa na vrchol Klenovej vybral prvýkrát. Je čas pohnúť sa ďalej. Pri rozhovoroch plynie čas aj cesta príjemným tempom, had turistov sa naťahuje. Okolo horárne Lančár prejdeme takmer bez zastavenia, pauzu si doprajeme kúsok ďalej, na Malej Klenovej. Tu sa opäť posilníme a prehodíme pár slov so skupinkou, ktorá spolu s deťmi vystupuje na vrchol od Pustej Vsi. Na záverečný výstup sme dostatočne posilnení a tak opäť vyrážame.
Nastáva najprudšie stúpanie dnešného dňa. Ale je to v pohode, stačí trochu rozopnúť vetrovky, aby sa telo stíhalo odvetrávať. Navyše stretávame známych, ktorí sa už vracajú dole a tak sa vždy nájde zámienka na kúsok oddychu. Ani sa nenazdáme a sme na mieste zrazu pri posede pod Klenovou. Ešte stále je tu dosť ľudí, atmosféra tradične výborná – opekanie pri ohni, gitary a spev, rozdávanie účastníckych listov. Je čas poriadne sa posilniť.
Správne posilnení mierne meníme pôvodné plány. Pokračujeme ďalej po červenej smerom na Dvoly. Robíme si tradičnú zastávku pri jaskyni a potom postupne strácame výškové metre a naberáme vzdialenosť. Po dosiahnutí dna doliny odbočíme doprava a po ceste pokračujeme až k rozhľadni, resp. protipožiarnej monitorovacej veži pod Klenovou. Medzitým bohužiaľ padla nízka oblačnosť a tak výhľady nie sú žiadne. Niektorí ale predsa vybehnú až hore, my pohodlnejší zatiaľ obdivujeme stavbu zospodu. Nevadí, v lete sa sem vrátime na bicykloch, to bude lepšie.
No a potom to už máme len kúsok – za necelé dve hodinky sme dole. Medzitým sa opäť vrátime na Malú Klenovú, odkiaľ pokračujeme na Vítek. Pálffyovský lovecký zámoček z 19. storočia už dnes chátra, v závere doliny nie je žiadna možnosť občerstvenia. Dnes nám to toľko nevadí, tlačí nás čas, ale je to škoda. Hlavne v lete by tento kút Malých Karpát mohol prilákať oveľa viac cyklistov, turistov, ale aj výletníkov. Pokračujeme teda ďalej okolo Chtelnickej priehrady až dole do dediny. V krčme pripravili organizátori pre nás výbornú držkovú polievku, ktorej väčšina z nás neodolá. K tomu pivko (aj nealko), čaj, káva a môžeme ísť domov. Nastáva lúčenie a dohadovanie o najbližšej akcii. Za 2 týždne sa opäť vidíme v Smoleniciach.
Táto akcia nie je o veľkých turistických výkonoch, prevýšenie je skôr menšie, výhľady tiež nie sú dych berúce, ale pri peknej prechádzke lesom panuje o to lepšia nálada. My sme si tento rok trasu natiahli na takmer 24 kilometrov, priemerná rýchlosť vrátane prestávok sa blížila 3km/h.
Organizátori tento rok hlásili nárast počtu účastníkov na vyše 350, my sme prispeli touto 18-tkou : E. A Ľ. Kraicoví, E. a J. Antaloví, A. a M. Čičmanové, D. Fáziková, B. Ilavská, H. Gurínová, I. Pekaríková, A. Kučerová, J. Poláček, M. Valovičová, P. Vrábel, V. Trajlínek, P. Rapant, B. a J Golieroví.
Zapísal: Juro Golier
