Akcie sa za MKCK zúčastnili: B. Ilavská, V. Gubiová, D. Fáziková, M. Farkašovská, J. Lukačovičová, J. Golier, M. Golier, Ľ. a E. Kraicoví, V. Trajlínek, J. Michalcová a I. Pekaríková,
Ako hostia: S. a L. Macejkoví, I. Kubiš s kamarátom Rolandom, M. Kupčík, B. Polocík, M. Kolonová s kamarátkou Majou a H. Trungelová.
Trasa: Hainburg (Kulturfabrik) – Stopfenreuth – Eckartsau – Orth an der Donau – kompa cez Dunaj – Haslau an der Donau – Petronell-Carnuntum – Bad Deutsch-Altenburg – Hainburg (Kulturfabrik)
Prešli sme: 55,5 km s prevýšením 203 m.
Cieľom tejto akcie bolo okrem bicyklovania aj spoznanie histórie v oblasti mestečka Petronell-Carnuntum, kde na začiatku 1. stor. po Kr. vznikol vojenský tábor (castrum) XV. légie Apolinaris. Jeho hlavnou úlohou bolo chrániť strategický priechod Jantárovej cesty cez Dunaj. Patrilo do systému opevnenia Limes Romanus, ktoré malo v minulosti chrániť severné hranice Rímskej ríše pred barbarskými kmeňmi.
Na mieste štartu, v Hainburgu na železničnej stanici Kulturfabrig, sa nás v nedeľu 1.7.2018 krátko pred pol desiatou stretáva pomerne početná skupina – 21 cyklistov, z ktorých, ako je to už u nás zvykom, zase prevládali naše cyklistky. Ja neviem, tí chlapi zase asi upratovali doma…
Väčšina z nás sa sem priviezli autami, len Ivetka, Hanka a Vlado sa sem z Bratislavy dopravili po svojich, čiže na bicykli. To im samozrejme pridalo na tachometri o cca 40 km naviac.
S miernym oneskorením sa vydávame na trasu. Stanica je situovaná priamo pri brehu Dunaja, takže na Dunajskú cyklocestu EV6 sa napájame hneď kúsok za ňou. Eurovelo 6 nás dovedie priamo na most cez Dunaj a tu za ním musíme už rešpektovať miestne úpravy. Časť cyklocesty je do roku 2020 v oprave, tak použijeme značenú obchádzku po miestnych dedinách.
Počasie je vcelku príjemné, možno niektorým je trochu chladnejšie, ale aspoň sa toľko nepotíme. Náš prvý cieľ – poľovnícka reštaurácia v Stopfenreuthe – nás hneď nepríjemne prekvapí – ja zavretá. Hoci na webe majú správu, že od apríla do septembra majú otvorené denne. Bude to pravdepodobne spôsobené miestnymi úpravami Dunajskej cyklocesty. Napijeme sa zo svojich zásob a pokračujeme ďalej. Po miestnych dedinách Witzelsdorf, Eckartsau a Orth an der Donau, hľadáme nejakú ekvivalentnú náhradu, kde by sme osviežili naše suché pery. No, ako sme sa už neraz presvedčili, tak sme si aj teraz potvrdili, že Rakúsko nie je v nedeľu pre cyklistov nejako zvlášť priaznivo gastronomicky naklonené.
Reputáciu trochu napravil barokový komplex poľovníckeho zámku v Eckartsau a jeho prírodný park. Tu sme sa trochu pokochali jeho okolím a následná, takmer kilometrová aleja starých líp nás vyprevádzala smerom na Orth an der Donau. No, ale ako sa hovorí: boli sme stále o suchej hube. V Orthe sme opustili našu obchádzku a zamierili sme k Dunaju. Tu premáva malá kompa na druhý breh do dedinky Haslau. Našťastie v prístavisku kompy situovanom na malom hausboote je malý bufet, tak sa tu konečne občerstvíme. Keďže kompa je malá a nás je pomerne veľa, tak sa na druhý breh dostávame na tri turnusy. Poľahky sa tu časovo stratí aj oprava Jankinho defektu, ktorý dostala hneď za Orthom.
Do Haslau je to od brehu poriadne do kopca, ale ten je našťastie krátky a dnes už posledný. V dedinke sa zastavíme a odfotíme pri miestnej rybárskej kaplnke.
Prejdeme cez hlavnú cestu a železnicu a napájame sa na cyklocestu R1 (časť EV6) smerujúcu južným brehom Dunaja smerom na Viedeň. Pokračujeme cez dedinky Regelsbrunn a vo Wildungsmauer si zájdeme ku kostolíku svätého Mikuláša. Vstupná brána je zavretá, tak sa nezastavujeme. Čo je však hlavné, v dedine je otvorená reštaurácia, kde sa dá najesť a je tu aj slovenská obsluha.
Dáme si teda pauzu. Vzhľadom k tomu, že je tu veľa hosti a nás je tiež pomerne dosť, tak sa tu dlhšiu chvíľu zdržíme. Po občerstvení, pomaly po skupinkách sa vydávame k nášmu ďalšiemu cieľu, k Pohanskej bráne. Táto pochádza z obdobia vlády cisára Konštancia II (351–361 n. l.). Konštrukčne ide o štvorhranný monument s dvojitými bránami medzi štyrmi piliermi. Dnes z nej zostali len dva piliere, ktoré skôr pripomínajú nejaký víťazný oblúk.
My sa k nej dostávame cez polia, posiate okrem iného aj veternými elektrárňami. Trochu si to tu poprezeráme, lebo informácie sú aj v slovenčine. Baby nám tu pri fotografovaní trochu zapózujú a už smerujeme o kúsok ďalej k tzv. Amfiteátru civilného mesta. Tento sa nachádza mimo antických mestských hradieb a pochádza z 1. stor. n. l. Súboje gladiátorov tu mohlo sledovať až 8000 návštevníkov súčasne.
A to sa už dostávame k hlavnej atrakcii dnešného dňa: Archeologický park Carnuntum. Naša malá skupinka sa vydáva na prieskum tohto magického miesta. Najprv prechádzame tzv. „cestou pomedzi hroby“. Zaujímavo spracovaná expozícia bývalých náhrobných kameňov má za cieľ priblížiť nám vzťah Rimanov ku svojim mŕtvym. Nasleduje videoprojekcia, kde sa na viacerých obrazovkách môžeme zoznámiť s rímskym spôsobom života, prípravou jedál, zábavou, vojenskou výchovou, bojom.
Vychádzame z múzea a popri obrovskej makete, ktorá znázorňuje umiestnenie domov a rozsiahlosť samotného miesta, prichádzame k pamätníku stretnutia štyroch cisárov, ktoré do Carnunta zvolal v novembri 308 cisár Dioklecián.
Dostávame sa k súboru domov, ktoré boli postavené na základe archeologických zistení. V nich sa predvádza typické zariadenie zo začiatku 4. storočia a stavby približujú spôsob života Rimanov rôznych triednych skupín.
Dobová rímska reštaurácia nám pripomína dnešný fastfood. Sú tu vystavené skutočné kusy ovocia, zeleniny. Len ich ochutnať…
Samozrejme sú tu aj domy, ktoré prezentujú život vyššej triedy v rímskej spoločnosti. Navštívili sme reprezentačnú sieň vo Ville Urbana, kde miestni tetrarchovia diskutovali o rôznych dôležitých veciach v meste.
V správnom rímskom meste nemôžu chýbať príjemné rímske kúpele. Tie sú dnes plne funkčné. Voda je teplá, šatne hneď vedľa, postele na masáž tiež. Len sa oddať wellnessu…
No ale čas sa kráti a my musíme ísť ďalej. Na vstupenke nám zostali ešte dva kupóny (k amfiteátru a do múzea v Bad Deutsch Altenburgu), ale tie si necháme na inokedy – vstupenka platí až do novembra.
Oproti archeologického parku je malý bufet, v ktorom je opäť slovenská obsluha, tak sa trochu pred záverom cesty ešte osviežime.
Do cieľa v Hainburgu to už máme len na skok. Prechádzame ešte pekným kúpeľným mestečkom Bad Deutsch-Altenburg, ktoré by stálo na dlhšie zastavenie, ale snáď inokedy. Cez známu cestu z dopoludnia (EV6) sa dostávame späť k našim autám.
Takže je dobojované. Dnešný deň sme okrem cyklistiky venovali aj kultúrno-historickému vyžitiu. Spoznali sme, že len kúsok za našimi hranicami sa postupne odkrýva svet, ktorý už síce dávno zanikol, ale ktorý vďaka úsiliu správnych ľudí dnes akoby lúsknutím prsta nás prenáša o 2000 rokov dozadu a predstavuje nám tu život dávnej rímskej civilizácie.
Dnešný deň nás presvedčil, že bicykel nám popri relaxe v prírode môže poslúžiť ako dobrý priateľ pri spoznávaní našej histórie a teda aj seba samých.
Ľuboš Kraic
