5.8.2018
Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Fáziková, V. Gubiová, J. Lukačovičová, Ľ. a E. Kraicoví, M. Farkašovská, P. Vrábel, J. Nádaský, D. Surovčík a V. Trajlínek.
Ako hostia: M. Modrovský, P. Julíny a D. Kováč
Trasa (dĺžka 77 km; prevýšenie 930 m): Púchov – Dohňany – Lazy pod Makytou – Čertov – Kohútka – Nový Hrozenkov – Halenkov – Bařiny – U Vorsáků – Papajské sedlo – Čertov – Záriečie – Púchov.
Trasu tejto akcie sme prvý krát prešli pred rokom a pretože sa nám veľmi páčila, tak sme si povedali, že také malé „repete“ určite neuškodí. Hoci predpoveď počasia avizovala aj prehánky a búrky, predsa sa nás v Púchove na parkovisku za pumpou Slovnaft stretáva celkom pekná skupinka – 13 cyklistov(tiek).
Aj keď ráno sa už po Slovensku prehnali prvé búrky, počasie je momentálne prívetivé, je polojasno, takže po obligátnom, štartovacom fote sa vydávame na trasu. Ideme po hlavnej ceste smerom na Střelnú. Premávka nie je bohvieako silná, v dedinách je pokoj, ľudia sa pomaly poberajú do kostola na nedeľnú omšu. My sa v pohode, hlavne po odbočení z hlavnej cesty, necháme kochať miestnym lazníckym krajom.
Zastavujeme sa až v Čertove, kde sa občerstvíme a zablahoželáme oslávencom Milke a Dušanovi k ich sviatku. Následné 6-kilometrové stúpanie v pohode zvládame, lebo počasie je stále prívetivé a únavu kompenzujú krásne výhľady do dolín.
A sme hore na Kohútke. Dnes je tu turistov trochu menej ako inokedy – asi zaúradovala tá predpoveď počasia – nám to len vyhovuje. Sadáme si na terasu chaty a s pôžitkom vychutnávame nielen výhľady, ale aj pochúťky, ktoré táto chata rok čo rok ponúka. Samozrejme nesmeli chýbať ani jej povestné borůvkové knedlíky.
Chystáme sa na zjazd na Moravskú stranu. Nad celou dolinou však číhajú už zlovestné búrkové mraky. Zjazd zvládame ešte v pohode, ale pri vjazde do Nového Hrozenkova začína popŕchať. Poskrývame sa popri ceste po skupinkách, ako sa len dá.
Janka však zistí, že má defekt, tak čas využijeme na jeho opravu.
Zdá sa, že dážď prestáva, tak sa poberáme ďalej. Ale bolo to len na chvíľu, lebo sa následne zase rozpršalo. Takže hľadáme si nové útočisko. Teraz sme už schovaní všetci pospolu a sledujeme, že prší už riadne a na cestách sú veľké mláky vody, ktoré prechádzajúce autá okolo nás rozprskujú na všetky strany.
Ale každý dážď raz skončí. Aj tento o chvíľu vystriedala neustále zväčšujúca sa modrá obloha, ktorá nám bola už verná až do konca našej trasy a krásne slniečko nás znovu nabádalo na cestu. Poberáme sa po cykloceste č. 50, ktorá nás popri Vsetínskej Bečve vedie pohodlne dedinkami Halenkov a Huslenky. Na chvíľu sa zastavíme pri Halenkovskom jeze, ktorý teraz po rekonštrukcii umožňuje rybám aj ich voľný prechod po tejto rieke. V Halenkove sa zastavíme na už potrebnú kávičku v Penzióne Na Parní Pile.
Takto dobre naladení pokračujeme ďalej. V Huslenkách – časť Bařiny opúšťame Bečvu a vydávame sa tzv. Kychovou dolinou smerom na Papajské sedlo. Začína stúpanie, ale je pozvoľné, tak si zase užívame valašský, ale tento krát aj laznícky kraj. Krásne chalúpky, ktoré si tu miestni upravili, nám spríjemňujú naše cykloputovanie.
Stretávame sa tu aj so Slovenkou (pôvodom z Prečína), ktorá tu už žije cez tridsať rokov. Hovorí, že tu pred chvíľou bola obrovská búrka, o ktorej sme my ukrytí v Hrozenkove ani netušili. Sedlo našťastie už nie ja tak vysoko ako Kohútka a vedie k nemu asfaltka, takže aj napriek prudšiemu záveru a naplaveninám od búrky ho zdolávame v pohode.
Cesta zo sedla na Slovenskú stranu je už značne horšej kvality a je poznačená aj predchádzajúcou búrkou, takže zjazd – našťastie nie moc dlhý v opatrnosti zvládame bez úrazu.
Sme na Čertove. Do Púchova nás čaká už len pozvoľné klesanie a po vetre. Užívame si ho na plné obrátky našich bicyklov. Držíme sa pekne v skupinke a po ceste vzbudzujeme obdiv miestnych, ale najmä štamgastov v Krčme u Mira v Mestečku.
Po záverečnom „zhodnotení“ akcie zase roztočíme tátoše na plné obrátky a posledných 8 kilometrov si to užívame ako pretekári Tour de France pri príchode na Champs-Élysées. Samozrejme trochu preháňam. Ale hlavné je, že sme si trasu v pohode užili a patrične sme ju aj zakončili.
Podstatné je však , že leto vrcholí a nás čaká ešte veľa kilometrov v sedlách našich tátošov.
Do skorého cyklovidenia.
Ľ. Kraic
