28.12.2018
Po turistickom osviežení na Zlatom vrchu sa malá skupinka turistov pod vedením skúseného garanta Milana Babišíka rozhodla, že si posledné chvíle pred Silvestrom spríjemní ešte prechádzkou po Malých Karpatoch, konkrétne v okolí masívu Vápennej.
Posádka jedného auta v zložení Milan Babišík, Vlado Trajlínek, Vierka Gubiová a Ľuboš Kraic sa dovezieme pred horáreň Zabité, kúsok za Doľanmi. Odtiaľ sa vydávame po žltej značke smerom na Sklenú Hutu. Cestou hneď na štarte nás pozdravujú dve drevené sovy, ktoré tu vyrezal nadšený rezbár. Prehupneme sa cez sedlo Nad jarkami a o chvíľku sme na križovatke Sklená huta.
Tu si doprajeme krátku chvíľku na občerstvenie a zaspomínanie sa na pôvodných obyvateľov týchto končín – huncokárov, ktorí si tu žili svoj lesný život, viac-menej oddelený od okolitého obyvateľstva až do polovice minulého storočia. Po Malých Karpatoch tu zostali po nich len spomienky na ich osobitú pracovnú a spoločenskú činnosť. Veru človek by sa ani nenazdal, aké majú Malé Karpaty zaujímavú históriu.
Čaká nás výstup na Sklený vrch. Tu hore sa dostávame na lesnú asfaltku. Táto nás za stáleho klesania dovedie až do Sološníckej doliny, aby sme sa – samozrejme po krátkom občerstvení – znovu vydali do kopca. Tento krát to bol útok hlavný kopec dnešnej túry na masív Vápennej. Cesta nám dá riadne zabrať, ale krátko pred obedom sme na vrchole. Sme vo výške 752m nad morom, ale ani tu nie je po snehu ani stopy. Našťastie ani blata nie je veľa, ale čo je najhoršie, je tu hmla, takže výhľady takmer žiadne.
Máme však šťastie, lebo cestou po hrebeni sa o chvíľu hmla rozplýva a nám sa ukazuje krajina pod nami. Objavuje sa nám Vysoká, Veľký Homola, Jelenec a Geldek.
Pokračujeme smerom na Mesačnú lúku. Konečne vidíme aj trochu snehu. Cestu si tu spestrujeme známymi citátmi z Mrázika a iných vianočných televíznych lahôdok.
Po občerstvení na sedle Uhliská smerujeme po modrej značke opäť na Sklenú hutu. Do cieľa na Zabité sa vydávame po neznačenej lesnej ceste, ktorá nás s výhľadmi na Starý Plášť a Vydelenú dovedie na sedlo Pri dube. Na Zabité to odtiaľto máme len 5 minút.
Sme veľmi spokojní, takže po nasadnutí do auta sa hneď v Doľanoch zastavujeme v miestnej motorkárskej krčme, aby sme krásne zážitky z dnešnej túry stihli hneď „za čerstva“ patrične aj zhodnotiť.
Bolo nám fajn a sme radi, že Malé Karpaty máme „hneď za humnami“.
Ľuboš Kraic
