Okolím brezovských kopaníc
2.jún 2019
Studený máj v stodole raj. S týmto tvrdením budú asi súhlasiť poľnohospodári, ale cyklistom sa takmer určite páčiť nebude. A máj 2019 bol nadpriemerne chladný a daždivý. Ale to raz muselo skončiť. S nástupom mesiaca jún sa zdá, že počasie predsa len získa letnejší strih.
Nedeľa ráno, budíček o 7:00. Pohľad na oblohu – slnečno, pohľad na teplomer – 18°C, dnes to zatiaľ vyzerá dobre. Volím letný dres, sadám do auta (aj keď to mám najbližšie, netrúfam si na nonstop) a idem pre Helu. Dnes tak budeme minimálne dvaja. Ale na mieste zrazu na Dobrej Vode už zopár cyklistov čaká a ďalší stále prichádzajú. Niektorí aj nonstop – z Piešťan (Paľo a Maroš) či Hlohovca (Ivan). Takže nakoniec ide slušná zostava, snáď sa im dnes bude na kopaniciach páčiť.
Príliš sa nezdržiavame (krčma je aj tak ešte zavretá), robíme štartovacie foto (ako vždy niekoľkokrát) a vyrážame po dobre známej ceste na Brezovú pod Bradlom. Už prvé metre mi ukazujú, že dnes to nebude med lízať. Môj tradičný partner, trek Dema Merano, nie je po návrate z poslednej akcie v najlepšej forme a tak dnes prvýkrát naostro testujem nový horák. Na hrubých drapákoch po asfalte. Pred mesiacom sa mi po tej istej ceste stúpalo oveľa ľahšie. Ale nebudem sa vyhovárať, je to o nohách a pľúcach a tak poďme makať.
Minule som si jazdu doslova užíval, vychutnával spev vtákov a cvrlikanie hmyzu. Dnes sa asi niekde stratili, mám čo robiť, aby som v závese zvládal prvé stúpanie do sedla Dlhé Rovne. V prudkom zjazde do Brezovej som tiež veľmi opatrný. Prvýkrát sedím na bicykli s kotúčovými brzdami, neviem čo mám od toho čakať. A zrovna na tejto ceste by som nerád robil kotrmelce.
Kotrmelce našťastie nepredviedol nikto a tak si na námestí v Brezovej doprajeme krátku odmenu. Kávičku je dobrá, zmrzlina tiež, aj by sa tu dalo vydržať dlhšie. Musíme však ďalej, ešte sme ani poriadne nezačali. Brezovú opúšťame po ceste smer Myjava, ale hneď za tabuľou to stáčame vľavo na lokálnu cestu cez Žriedlovú dolinu. Je to dobrá voľba, najbližšie kilometre nestretneme ani auto. Mierne stúpame krásnym kopaničiarskym krajom. Aj ten hmyz sa zrazu objavil a na okolitých lúčkach cvrliká o dušu (naozaj je to hmyz, Campagnolo dnes nikto na bicykli nevezie). Hneď sa krajšie bicykluje, táto krajina pôsobí ako balzam na dušu. Máme to kúsok za humnami, bolo by dobré aj častejšie sem zablúdiť.
Tento úsek trasy ubehol v pohode (aj keď stále istím skupinu zozadu) a sme na najsevernejšom bode dnešného dňa. Ale ešte si u Belanských pár metrov zájdeme. Stojí to však za to. V osade sa nachádza významná prírodná zaujímavosť – 600-ročná lipa. Vo vnútri dutá, kľudne sa v nej ukryje zopár ľudí (ja to radšej neskúšam, nechcem sa zaseknúť), ale inak zdravá, mohutná, zelená. Žiadne suché torzo umelo držané pri živote. Na pamiatku sa fotíme, náš spoločný vek prevyšuje vek stromu len o pár rokov (našťastie je nás veľká skupina). Koniec oddychu, vraciame sa späť na hlavnú cestu, ešte musíme pár metrov nastúpať.
Stojíme na druhom vrchole dnešného dňa, čaká nás svižný zjazd až do Prietrže. A zjazd je až tak svižný, že čelo skupiny utečie a zabudne odbočiť do obce Bukovec. Sú tak ukrátení o ďalšiu zaujímavosť dňa, Vodníka zo studničky. Zato však nabehajú pár sto metrov naviac a vylepšia si štatistiku nastúpaných metrov. Nakoniec sa všetci opäť stretávame a spoločne pokračujeme v ceste dole. Len po očku stíhame sledovať krásne okolie, treba dávať hlavne pozor na cestu, z kopca to ide samo. Prebiehame Dolný Deberník, maličkú kopanicu, ktorá sa premenila na miesto luxusných obrovských rekreačných haciend a za chvíľku vchádzame do Prietrže. Tu nás čaká neplánovaná, ale o to príjemnejšia prestávka v miestnej krčme. Začína byť naozaj teplo, je treba doplniť chýbajúce tekutiny.
Po pauze robíme ešte krátku odbočku k tretej dnešnej atrakcii. V obci sa nachádzajú takzvané Husitské hradby. V skutočnosti to sú dobre zachované zvyšky opevnenia kostola pravdepodobne z obdobia tureckých vpádov. A opäť sadáme do sediel našich bicyklov, čaká nás výjazd na tretí dnešný vrchol, rozhľadňu na vrchu Lipovec u Rehušov. Keby som vedel, čo som to naplánoval! Stúpanie, horúčava a zanedbanie pravidelného dopĺňania energie sa podpísali pod môj úbohý výkon a posledné metre tak bicykel hanebne tlačím. Ani prevody nepomáhajú, dokonca ich neskúšam zaradiť. Ale čo, veď sme na cykloturistike, treba sa aj prejsť. Rozhľadňa prišla v poslednej možnej chvíli, rýchle z ruksaku vyťahujem kalorické bomby a dávam sa ako tak dokopy. Potom som schopný vystúpiť na jej vrchol a chvíľu si užívať zaslúžený výhľad. Je naozaj do rozsiahly, hlavne mohylu na Bradle môžem obdivovať zo zaujímavej perspektívy.
Oddýchli sme si, pokračujeme (Igor so Silviou vyrazili už pred chvíľou, ponáhľal sa do práce). A opäť dole kopcom. Najskôr zošupom k priehrade, potom príjemnou cestou do Osuského. Odtiaľ je len čo by kameňom dohodil do Jablonice (chvalabohu, na tomto úseku už chodia autá, dnes sme tomu odvykli). A tam nás čaká posledná plánovaná zastávka na nabratie síl pred záverečným úsekom na Dobrú Vodu.
Prestávka padla vhod, v dnešnom teple nestíhame dopĺňať tekutiny. Čaká nás posledné stúpanie na Suchánku. Keď konečne opustíme frekventovaný prejazd Jablonicou, púšťame sa po cykloceste okolo priehrady a cez kameňolom. Potom sa konečne vnáramne do lesa. Chládok prichádza vhod, najmä keď sa stúpanie začína priostrovať. Opäť volím svoje tempo a prepadám sa do grupetta. Ľahké prevody prichádzajú vhod a hrubé plášte sa konečne stávajú výhodou. Škoda, že len na posledných pár kilometrov.
Konečne sme na poslednom dnešnom vrchole, pri horárni Suchánka. Odtiaľto už pôjdeme len z kopca. V lese nás ale prekvapujú mokré cesty. Chvíľu pred nami sa musela prehnať pekná búrka. Našťastie nás nechytila a nezmokli sme, na asfalt ale schádzame pekne špinaví. Aspoň vieme, že sme bicyklovali. Akciu ešte treba dôstojne ukončiť, čoho sa so cťou zhostíme v krčme na Dobrej Vode. Niekto dopĺňa tekutiny, niekto aj kalórie a postupne sa rozchádzame domov. Väčšinou autami, ale nonstopáci ťahajú svoje, dnes dajú 150 km. My ostatní sme skončili na 64 km a takmer 900 metroch. Slušný deň.
A ponaučenie na záver? Za krásou sa netreba naháňať príliš ďaleko, máme jej na rozdávanie aj u nás, priamo pod nosom.
Ďakujem všetkým účastníkom dnešnej cyklotúry za príjemne strávenú nedeľu na potulkách okolím Brezovej pod Bradlom. Akcie sa zúčastnili: Janka Lukačovičová, Anka Kučerová, Hela Gurínová, Silvia Bejdová, Igor Matkovčík, Dano Kováč, Juro Poláček, Paľo Vrábel, Jozef Baránek, Jozef Nádaský, Jano Ščibravý, Ivan Kubiš, Roman Miklošík, Maroš Modrovský Igor Buc, Tono Vyskočil a garant Juro Golier.
