6.6. – 9.6.2019
Tradičný termín, tradičné miesto, tradičné jadro účastníkov, tradičná akcia. Ale aj nové skúsenosti, nové zákutia, noví známi, nové zážitky. To všetko každoročne prináša (nielen) môj obľúbený cyklookruh Okolo Tatier. Niekto začne s prípravou skôr, niekto na poslednú chvíľu, niekto vôbec. Ale aj tak sa všetci postavíme druhý piatok v mesiaci jún na štart pred hotelom Arman v Nižnej. Chvíľu pred tým však treba zorganizovať účasť a zabezpečiť ubytovanie, čo každý rok pomáha zabezpečovať Kamil. Deň odchodu sa pomaly blíži, bicykle a forma sú vyladené, batožina zbalená, odchádzame. Cieľ ako vždy – Liptovský Mikuláš.
Štvrtok, 6.6.2019, Liptovský Mikuláš – Habovka
Dnes trochu otáľame s odchodom a tak opúšťame Liptovský Mikuláš až tesne pred treťou hodinou poobede. Tento rok sa nám podarilo vo dvore zaparkovať rekordný počet áut a do sprievodného vozidla naložiť rekordný počet batožín. Všetko zatiaľ prebehlo úspešne, čo je dobré znamenie. Naša cyklistická kolóna je tento rok mimoriadne početná – 21 cyklistov, 2 členovia sprievodu, ďalší 2 cyklisti prihlásení pod hlavičkou MKCK sú už na trase (a takmer v cieli) a Martin sa akcie tento rok zúčastňuje vo farbách firemného tímu. Z toho máme niekoľko nováčkov, uvidíme, ako sa im bude na cestách okolo Tatier páčiť.
Prvý deň nie je s trasou príliš čo vymýšľať – z Mikuláša ponad Liptovskú Maru a potom buď Kvačianskou dolinou (tí na hrubších gumách) alebo cez Liptovské Matiašovce. Každá cesta vedie hore nad Huty, slušné stúpanie ľubovoľným smerom. Keďže som trasu po asfalte robil pred dvoma týždňami na Skleróze, pridávam sa do väčšej skupiny a smerujem hore Kvačiankou. Predtým ale ešte treba využiť poslednú občerstvovaciu možnosť na liptovskej strane a tak chvíľu posedíme v krčme v Kvačanoch. Potom nás čaká príjemný pochod lesom (len poniektorí dokážu bicyklovať) až nad odbočku na Oblazy – tu sa stúpanie mení na klesanie a záverom doliny sa po krásnom chodníkom popri potoku dostávame na kraj obce Huty. Cesta sa začína opäť zdvíhať, tempo klesá, dychčím, fučím, potím sa … a zrazu som hore. Dnes sa mi ide na počudovanie dobre (aj keď ma ostatní už chvíľku čakajú). Nie som síce rýchly, ale pošetril som dostatok síl. Pred zajtrajškom dobré znamenie.
Zjazd do Zuberca je veľmi rýchly, treba sa kontrolovať, ale všetci ho zvládame na jednotku. Môžeme si teda dopriať malú odmenu a v začínajúcom mrholení sa potom rýchlo presúvame na ubytovanie do Habovky. Tu sa stretávame so všetkými ostatnými kamarátmi, trávime spolu tradične príjemný večer, ale nepreháňame to – zajtra nás čaká hlavná časť okruhu.
Piatok, 7.6.2019, Habovka – Ždiar
Budíme sa do chladného, ale našťastie suchého rána. Bude to dobré. Raňajky nás definitívne preberajú a dodávajú potrebný základ na celý dnešný deň. Batožina je naložená v sprievodnom aute, sprievodná posádka pripravená a my tiež. Poďme do Nižnej! Je to väčšinou dole kopcom a tak cesta rýchle ubieha. Tradičný ruch pri zahájení začína zdvíhať hladinu adrenalínu. Štart! Had cyklistov sa dáva do pohybu. Je to ako každoročne husté, čo za chvíľu zisťuje náš kamarát Dano, ktorý končí v klbku mimo cesty. Našťastie bez následkov, len nadviazal nové známosti.
Minulý rok sa nám zapáčila obchádzka z Trstenej po cykloceste, tak ju volíme aj teraz. A ide ňou viac cyklistov, ako minule. Dobrý chýr sa šíri rýchlo. Cesta je to pekná, kľudná, s krásnymi výhľadmi a stúpa len mierne. Je však o niečo dlhšia a tak na miesto občerstvenia prichádzame medzi poslednými. Nevadí, stále sa pre nás niečo nájde.
Za hranicami volíme neoficiálnu, ale časom dobre preverenú trasu so zastávkami na salaši a pri kostole v Zakopanom. Niektorí však pokračujú podľa plánu hore na Gubałówku. Svet je malý, opäť sa stretávame na pešej zóne v Zakopanom, kde si doprajeme dlhší oddych a posilnenie. Bude nás čakať vrchol dňa – stúpania a zjazdy až do cieľa.
No vrchol prichádza už na kraji Zakopaného. Prudký lejak sa spúšťa takmer bez varovania, našťastie sa dokážeme väčšinou schovať. Niekto pod strechou, niekto v kaviarni (títo to vyhrali) a niekto len pod stromom (títo zas naopak prehrali, strom ochránil len symbolicky). O vtipnú vsuvku sa postaral naša malá skupinka predvoja, ktorá na kruháči zopakovala môj husársky kúsok spred pár rokov a zakufrovala smerom na Kuźnice. Naozaj ma to potešilo! (Aj keď sa nedostali tak ďaleko ako ja a nestrhli so sebou ďalších náhodných okoloidúcich – „Nebojte sa, poďte s nami, poznáme to tu, chodíme sem už roky“).
Keď skončí dážď, pre nás starých harcovníkov to už takmer nestojí za slovo – hore, hore, hore kopcom, potom krátky (a zbytočný zjazd) a znova hore, hore, hore, hore … až hore. Potom zjazd, hranica, policajti, kontrola na alkohol, opäť hore, potom dole, obľúbená zastávka na Podspádoch, kruté hore na sedlo Príslop a konečne zjazd až do cieľa (že som tých slov napísal!). Ale táto časť trasy je zážitok. Hlavne pre nováčikov, ktorí vôbec netušia, koľko budú ešte musieť stúpať. No ide sa tu dobre – niektorí sú rýchlejší a obiehajú nás, niektorí zas pomalší a tých obiehame my a cesta tak príjemne ubieha. Len tých pešiakov je dnes akosi menej ako po iné roky. Ale to asi začína fungovať fenomén elektrobicyklov. Tento rok ich je vidieť naozaj dosť.
Moje obľúbené miesto na Podspádoch už nebudem opisovať – príďte ho navštíviť a možno sa zapáči aj Vám. A tiež sa budete každý rok tešiť na návštevu. Odtiaľ je to už len kúsok do cieľa, ale treba predtým zdolať nie príliš dlhé, ale o to výživnejšie stúpanie do sedla Príslop.
Stačilo! Teraz už len dole kopcom, ubytovať sa, prípadne sa ešte zastaviť krátko na hoteli Magura a dať sa dokopy pred večerou. Dnes nemusíme nikam chodiť, všetko máme poruke na penzióne. Aj nejaké to pivko na záver. Dnes môžeme, zajtra je voľný program. Ale už stačilo, dobrú noc.
Sobota, 8.6.2019, Vysoké Tatry a okolie
Vstávame, máme pred sebou voľný deň a možnosť zvoliť si program. Niekto si vybral bicykel – návštevu Kežmarku, alebo Červeného Kláštora, alebo hrebeňa Magury. Alebo dal na jeden záťah celú trasu Okolo Tatier, ako dupľu. Iní sa išli prejsť – na Chodník v korunách stromov, alebo do okolia, alebo do jaskyne, alebo na Popradské pleso. Tých bolo najviac, medzi nimi aj ja.
Počasie bolo krásne, slnečné, teplé. Na úvod sme si v Tatranskej Lomnici dali dobrú kávu a nanuk. Cesta vláčikom potom lepšie ubiehala. Prechádzka po asfaltke ku plesu bola príjemná, po ceste sme stretli aj kamarátov cyklistov a chvíľu sledovali horolezcov v masíve Ostrvy. K symbolickému cintorínu sme neodbočili, ctili sme literu predpisov o sezónnej uzávere. Pri plese sme si príjemne posedeli v novej Majláthovej chate, dobre varili a mali aj dobré pivo. Naspäť na Štrbské pleso sme to dali po letnej značke a na záver nás stretol kúsok šťastia, keď sme všetci stihli nastúpiť do už takmer sa rozbiehajúcej električky.
Autobus nadväzoval, všetci sme sa tak včas dostali na večeru do penziónu. A potom ešte na chvíľu von, posedieť na čerstvom vzduchu, so zábavou rozbehnutou na plné obrátky. Na koniec bolo naozaj veľmi veselo (a to sme si ani príliš nepomáhali podpornými prostriedkami). Prvé dni som sa akosi nevedel odpútať od pracovných myšlienok, teraz večer som zrazu mal pocit, že tieto starosti sú akési malé a bezvýznamné a vzdialené strááááááášne ďaleko. Konečne zaspávam s čistou hlavou. Takto vyzerá naozajstný oddych.
Nedeľa, 9.6.2019, Ždiar – Liptovský Mikuláš
Dnes sa kruh uzavrie, bohužiaľ končíme. Po raňajkách nakladáme batožinu a lúčime sa so Ždiarom. Bolo tu fajn, do videnia o rok, dúfajme.
Do Tatranskej Kotliny sa ide dole kopcom dobre, potom do Kežmarských žľabov už trochu ťažšie, je čas na odkladanie zbytočných častí oblečenia, dnes je opäť horúčava. Ideme podelení na malé skupinky, občas sa niektorí čakáme.
Pred Starým Smokovcom ma z bicykla odvoláva Dušan a Hela. Sedia v talianskej kaviarni, je vhodný čas na dobrú kávu. Prisadnú si aj Jozef, Marianna a Danka. Je tu dobre, vydržali by sme aj dlhšie, ale musíme pokračovať.
Na kraji Nového Smokovca Jozef trhá reťaz. Málo vídaná závada, ale je pripravený a za chvíľu je problém odstránený. Po pár minútach mi zvoní telefón. Ivan roztrhol reťaz, sú niekde pod Popradským plesom, potrebuje pomoc. To naozaj nie je možné! Snažím sa telefonicky niekoho zohnať. Už ich vidím, sú ešte pred Vyšnými Hágmi a je to na dobrej ceste, oprava sa nakoniec podarí.
Ďalej už našťastie pokračujeme bez problémov. Čelo skupiny nás už dosť dlho čaká na občerstvovačke pod Štrbským Plesom. Spájame sa teda do skupiny a v následnom zjazde sa hneď aj trháme. Niektorí sú jednoducho rýchlejší.
Cesta pod Podbanským patrí k tomu najkrajšiemu, mám to tu veľmi rád. Miene klesáme, bez väčšej námahy sa tu dá šliapať naozaj svižne. Spočiatku nás obkolesujú husté lesy, z ktorých vykukujú rekreačné chaty, ukáže sa riečka Belá a nakoniec liptovské lúky s krásnymi výhľadmi na okolité hory. Paráda.
Koniec kochania, stojíme. Sme kúsok od skanzenu pri Pribiline, dá sa tu kúpiť výborná žinčica, káva, občerstvenie. Neodolám a zo všetkého kúsok ochutnám. Najviac zo žinčice. Liter. Tá mi potom žblnká v bruchu celú cestu do Liptovského Hrádku, skoro z nej namútim maslo. Ostatní ma preto musia chvíľu čakať, nemohol som ich dobehnúť.
Rýchla jazda pokračuje aj do Liptovského Mikuláša, to sa však už vládzem pripojiť aj ja. Sme v cieli, všetci a bez väčších problémov. 52. ročník Okolo Tatier pomaly odchádza do histórie. Už môžeme začať plánovať ďalšie pokračovanie tejto tradičnej akcie. A možno sa opäť pridá aj niekto z tých, ktorí tento rok absolvovali svoju premiéru.
Akcie sa zúčastnili: H. Gurinová, P. Julíny, K. Lavor, I. Matušek, K. Kučerová, J. Baránek, J. Lukačovičová, I. Buc, J. Michalcová, D. Surovčík, I. Matkovčík, S. Bejdová, J. Michalec, R. Miklošík, M. Valovičová, P. Vrábel, M. Modrovský, D. Fáziková, M. Farkašovská, D. Kováč, Š. Škoda, vodič sprievodného vozidla T. Vyskočil (ďakujeme) a pod našim znakom jazdili aj J. Koleník a M. Koleníkova. A tiež ten, čo toto všetko spísal.
Juro Golier
