18.8.2019
Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, V. Trajlínek, V. Gubiová, J. Poláček, A. Kučerová, Ľ. a E. Kraicoví, D. Kováč, P. Vrábel, M. Valovičová, J. Lukačovičová, J. Budoš, I. Kubiš, P. Julíny, J. Ščibravý, J. Baránek, J. Nádaský a D. Fáziková.
Ako hostia: V. a M. Miklošovičoví, M. Kupčík, M. Modrovský, R. Gara, D. Boguska, K. Julínyová, R. Miklošík a Marietta s Andrejom.
Ďalším cieľom našich cyklozáujmov bol zaujímavý zemepisný bod – priesečník hraníc troch štátov (Slovenska, Maďarska a Rakúska) – tzv. trojmedzie. Miesto nie je zaujímavé iba pre cykloturistov, ale aj pre pozorovateľov vtáctva. Nachádza sa na chránenom vtáčom území Sysľovské polia, kde žije vzácny drop fúzatý. Pozornosť vzbudzujú aj kamenné plastiky, ktoré tu stoja od roku 1992 a s opakujúcim sa motívom trojuholníka majú pripomínať spolupatričnosť troch národov.
Naše cykloputovanie viedlo aj popri obrovskej vodnej ploche Hrušovskej nádrže, ktorá vznikla pri budovaní vodného diela Gabčíkovo, konkrétne prehradením starého koryta Dunaja zdržou pri Čuňove.
Je tu možné tiež pozorovať veľké množstvo vtákov: kormorán veľký, volavka popolavá, beluša veľká, labuť veľká, kačica divá. Pravidelne tu loví orliak morský, v trstinách hniezdia kane močiarne. Naše ornitologické vedomosti nám však podstatne zužovali naše bádateľské pozorovania.
Značná časť trasy viedla po rakúskom území. Opisovať kvalitu týchto cyklociest by bolo už zbytočné. Snáď len toľko – že sme si ich naplno užívali.
Túto cykloponuku prijalo tentokrát až 28 cyklonadšencov odhodlaných užiť si opäť krásny deň v sedle bicykla po tejto zaujímavej oblasti. Na parkovisku pred nákupným centrom Danubia v Petržalke sa stretávame krátko pred pol desiatou. Prichádzame sem kombinovane: auto – vlak – bicykel.
Ako prvý bod dnešného dňa je krst bicyklov manželov Kraicových. Ich nové Meridy krstní rodičia Juraj a Janka pokrstili menami Lady a Tramp (podľa slávneho kresleného filmu od Walta Disneya). Tým sa odchod na trasu posunul o niečo neskoršie, ale nevadí, všetko nakoniec v pohode doženieme.
Po preštrikovaní sa ulicami Petržalky sa čoskoro dostávame na cyklocestu Eurovelo 6. Tu to jednoducho cyklisticky žije. Krásna asfaltová cyklocestička nás po hrádzi Dunaja vedie popri jeho ramenách a zákutiach. Okrem cyklistov tu vidno aj bežcov a in-line-korčuliarov. Každý sa môže zastaviť a občerstviť sa pri bufetoch, ktoré sú tu priamo pri ceste.
Užívame si to tu plnými dúškami. Po ľavej ruke míňame Hrušovskú vodnú nádrž, po pravej Rusovské jazero, slniečko pomaly, ale iste začína pripekať. O chvíľu prichádzame k Čuňovskej zdrži.
Opúšťame na chvíľu EV6 a dostávame sa k areálu vodných športov. Areál poskytuje tréningové možnosti nielen pre výkonnostných vodných slalomárov a raftérov, ale aj pre amatérskych športovcov. Aj teraz tu vidno trénujúcich kajakárov. Pokračujeme ďalej na koniec zdrže. Nachádza sa tu Múzeum Dabubiana – venované modernému umeniu. Zdržíme sa tu len krátko a smerujeme sa občerstviť do útulnej jachtárskej reštaurácie priamo na brehu zdrže, lebo ďalšia najbližšia možnosť posilniť sa bude až v Rakúskom Zurndorfe.
Za Čuňovom sa opäť napájame na EV6. Prechádzame pomyselnú hranicu a o chvíľu putujeme po Rajke. Podľa veľkého množstva bratislavských ŠPZ-tiek je vidno, aké je percentuálne zloženie obyvateľstva tejto dediny. Na križovatke s hlavnou cestou však jasne dominuje socha Arpáda Vezéra – starovekého maďarského hrdinu a vládcu, ktorá jasne dokazuje, cez aký štát teraz prechádzame.
Kúsok za Rajkou prichádzame ku hraniciam so Slovenskom. Tie ale neprekračujeme, ale odbočujeme doľava a presne po hraničnej čiare cca po jednom kilometri prichádzame na trojmedzie. Už z diaľky nás vítajú exponáty sochárskeho múzea v prírode, ktoré sú tu roztrúsené všade naokolo.
Je čas nachvíľu sa zastaviť, pozerať sa dookola. Na každú stranu je vidieť čo-to z toho-ktorého štátu. Je priam neuveriteľné, že počas železnej opony bolo toto miesto prakticky nedosiahnuteľné. Dnes si to tu užívame a po spoločnom fote prechádzame plynule do tretieho štátu – do Rakúska.
Cca po 300m prichádzame na úplne novú asfaltku, ktorá nás dovedie do dedinky Deutsch Jahrndorf. Tu odbočujeme doprava na cyklocestu B211, ktorá nás bude sprevádzať až do Kittsee. Cestička je pokojná, takmer bez áut. Je nedeľa, čo v Rakúsku znamená deň ozajstného pokoja. Križujeme rieku Leithu. Z mosta aj voľným okom je vidieť, že je plná rýb. Pred Nickelsdorfom odbočujeme doprava a cestička popri železnici nás dovedie do Zurndorfu.
Tu máme plánovanú zastávku na občerstvenie v miestnom Cafe-restaurant Edlinger. Sme síce veľmi početná skupina, ale v ich priestrannej záhrade nás všetkých usadili a v príjemnom chládku po orechmi sme si odpočinuli a občerstvili sa (toľké množstvo Wienerschnitzelov snáď už dávno nerobili, ale zvládli to).
Spokojní opúšťame reštauráciu a dávame sa na posledných 20 km. Teraz zisťujeme, že slnko naozaj už poriadne pripeká. No ale ideme prevažne po vetre a ako sa na rakúskych cyklocestách patrí, po kvalitnom asfalte, takže cesta ubieha jedna radosť. Užívame si pomaly už záver našej trasy.
Prejdeme dedinkou Pama a o chvíľu sme v Kittsee. Tu odbočíme doprava a po dvoch kilometroch prechádzame späť na Slovensko. Malou skratkou popod diaľničný most a cez železnicu prichádzame opäť na parkovisko pred nákupné centrum Danubiana.
Sme v cieli našej dnešnej etapy. Trasa bola nenáročná veď na 67 kilometroch sme nastúpali len 125m. Väčšinou to bolo po peknom asfalte a mimo veľkej premávky.
Cestou sme mohli pozorovať život na cyklocestách popri Dunaji, sledovať jeho ramená a zákutia, kde sa to len tak hemží všakovakým vtáctvom. Za obdiv stál aj novodobý výtvor človeka, ktorý našťastie nenarušil ekológiu tejto krajiny. Rakúsko tentokrát nesklamalo a popri krásnych cyklocestách nás konečne aj gastronomicky uspokojilo.
Nad tým všetkým stál priesečník všetkých týchto zážitkov – trojmedzie. Takže snáď ešte niekedy dovidenia.
Ľuboš Kraic
