Akcie sa za MKCK zúčastnili: B. Ilavská, A. Kučerová, J. Poláček, K. Lavor, D. Surovčík, J. Golier, Ľ. Rosa, I. Buc, J. Lukačovičová, Ľ. a E. Kraicoví, V. Gubiová, M. Šuga, J. Ščibravý a R. Miklošík.
Ako hostia: S. a L. Macejkoví, M. Modrovský, F. Martinus, P. Ďuriš, P. Hlbocký, A. Vlačil, Ľ. Krutý a D. Nemček.
V plánoch Malokarpatského cykloklubu zameraných na cyklo-spoznávanie nášho milého Slovenska nám nemohol uniknúť jeden významný, v našom prípade aj cyklistický cieľ – pútnické miesto na hore Butkov. Je situované tesne nad kameňolom, z ktorej rudu čerpali cementárne v Ladcoch a je odtiaľ nádherný výhľad na horné Považie.
Odtiaľto zaznelo 9. júla 2012 z úst pátra Eliasa Vellu, známeho exorcistu z Malty, nezvyčajné posolstvo: „Postavte na tejto hore kríž!“
Slovo dalo slovo a za nevšedného nadšenia hlavne predstaviteľov cementární v Ladcoch tu bol postavený monumentálny 12-metrov vysoký kríž spolu so skalou, v ktorej je ukotvený. V srdci kríža sú umiestnené vzácne relikvie dreva Svätého kríža a v otvore do skaly (relikviári) je umiestnený kamienok, ktorý sa uvoľnil pri poslednej renovácii otvoru, v ktorom stál na Golgote Kristov kríž.
Celkovú scenériu tohto miesta dotvárajú ešte Pamätník sv. Jána Pavla II, Pamätník sv. sestry Faustíny, Kaplnka Božieho milosrdenstva, Mariánsky areál, no a posledné stovky metrov výšľapu na túto horu vedú popri Krížovej ceste.
Naplniť náš cieľ – navštíviť toto pietne miesto – vyšiel až na tretí pokus. Prvý pokus zmarili obmedzenia spojené s koronavírusom, druhý nestabilná predpoveď počasia pre danú lokalitu. No a tretí pokus nemal zo začiatku tiež na ružiach ustlané – predpoveď počasia na 14. júna 2020 nebola nijako priaznivá pre celé Slovensko. Ale riskli sme to – a ono to div sa svete vyšlo – celú trasu sme obstáli bez jednej kvapky dažďa a za celkom pekného slnečného počasia, čo sa o iných lokalitách na Slovensku v tú dobu nedalo povedať.
Na parkovisku pri železničnej stanici v Ilave sa nás stretáva krátko po pol deviatej 23 cyklistov odhodlaných popasovať sa s trasou a neistotou počasia. Zatiaľ je pekne, takže sa nezdržujeme a poďho na trasu. Za Ilavou sa napájame na starú asfaltku, ktorá nás popri Kočkovskom kanáli dovedie až do dediny Ladce. Prejdeme dedinou a zastavíme sa pri krčme Kopyto. Tu nás čaká Ľubo – 24. člen našej skupiny. Využijeme pohostinnosť tohto občerstvovacieho zariadenia a na chvíľku sa zastavíme. Odtiaľto pokračujeme ďalej, no bez štyroch cyklistov, ktorí na svojich cesťákoch volia radšej inú trasu.
My ostatní si to šírujeme – smer Butkov. Na chvíľku sa zastavíme pri peknom pamätníku sv. Barbory s krásnymi kovanými mrežami.
Ďalšia cesta za neustáleho stúpania vedie cez malú tiesňavu až ku parkovisku pod chatou Muflónkou. Odtiaľto asi dvesto metrový úsek nás donúti zosadnúť z našich tátošov a ten musíme vytlačiť – stúpanie je priostré. Posledných 900-metrov popri Krížovej ceste Božieho milosrdenstva sa stúpanie zjemní a my môžeme opäť nasadnúť.
Príchod hore nás ohromí. Popri úžasných výhľadoch na celé horné Považie sledujeme majestátne diela, ktoré tu boli vystavené pre veľkoleposť tohto miesta. Počasie je stále parádne. Nasať atmosféru všetkého tohto sakrálneho divadla sa na jeden raz jednoducho nedá. To by sme tu museli byť hádam do večera. Necháme si niečo aj na budúce.
Čaká nás ešte jedna milá povinnosť – krst nového Ankinho E-bajku. Krstný otec – Dušan ho pomenuje štýlovo – E-anjel. Perlivým šampanským si pripijeme, aby svojej majiteľke slúžil k spokojnosti.
Opatrne sa spúšťame dolu na parkovisko ku chate Muflonka. Riešime dilemu ako sa dostať na cestu vedúcu hore do dediny Mojtín. Ísť dookola po hlavnej ceste cez Belušu sa nám nejako nechce. Cesta cez les je po včerajšom daždi asi poriadne rozmočená, ale riskneme to.
Zo začiatku je to celkom fajn. Máme aj pekné výhľady po lúkach tejto časti Strážovských vrchov, ale záverečných 700 metrov bolo až priveľmi technických a rozbahnený terén nám našich tátošov riadne zašpinil. Našťastie na konci tejto blatovice bol malý plytký potôčik, v ktorom sa dalo našich ufúľancov ako-tak očistiť. Dobrej nálady nám to však nijako neubralo, veď aj toto patrí k cyklistike. Počasie je stále nádherné, tak poďho, teraz už po krásnej asfaltke, hore do Mojtína.
Teraz nás čaká na piatich kilometroch zdolať prevýšenie 300 m. Toto nás poriadne porozťahuje. Každý si podľa svojej výkonnosti popri stúpaní užíva aj krásu okolitej prírody. A niektorý (Božka) aj pri oprave defektu. V Mojtíne sa preto zdržíme o niečo dlhšie. Tu sú krčmy zatvorené, takže náš smäd nie a nie odohnať. Obdivujeme tu sochu slávneho mojtínskeho rodáka Ladislava Škultétyho Gábrišša najdlhšie slúžiaceho vojaka v cisárskej armáde. Slúžil ako husár v službách štyroch cisárov viac ako osemdesiat rokov. Jeho pozostatky až do minulého roka odpočívali v rumunskom Arade, vlani ich previezli na Slovensko do jeho rodnej obce Mojtín. Je pochovaný v areáli pri kostole.
Dolu, ku Kaplnke pri prameni sa spúšťame po krásnej novej asfaltke prudkým 18%-tným spádom. Pri kaplnke sa pri nás zastaví na bicykli aj starosta Mojtína a rozpráva nám zaujímavé podrobnosti o výstavbe tejto práve nami prejdenej prudkej cesty.
Podľa jeho rady pokračujeme od križovatky Riedka veľmi krásnou cestou popri Strážovskom potoku do dediny Priedhorie. Bola to veľmi pestrá pastva pre oči, no naše zmysly neoklameme. Smäd a hlad zase nie a nie odohnať. Našťastie do dediny Pružina to je len niečo cez dva kilometre. Zastavíme sa pri miestnej Kolibe a doprajeme si už potrebné občerstvenie.
Keďže je nás stále veľký tlupa, čašníčka je tam sama, zdržanie je zase k tomu adekvátne. Nevadí nám to. Do cieľa máme síce ešte 30 km, ale je to z kopca a po vetre. A hlavne radar v počasí nám oznamuje, že naším smerom žiadne zrážky nehrozia.
Ďalšia cesta prebieha v svižnom tempe. Kilometre ubiehajú jedna radosť. Vo Visolajach odbočujeme na vedľajšie cesty bez áut a onedlho sme už pri Kočkovskom kanáli, ktorý nás privádza späť do Ilavy.
Sme v cieli. Zdolali sme 63 km s prevýšením cez 800m. Videli sme zase krásny kút nášho Slovenska. Magický Butkov – šíriaci jedinečné duchovné posolstvo pre veriacich, ale i obyčajných turistov a bezprostredné susedstvo Strážovských vrchov – to všetko tvorilo dnešnú našu kulisu.
Neistota predpovedí počasia, ktoré som sledoval takmer dva týždne a neistota samotného dňa, kedy som sa musel rozhodnúť, že na trasu ideme, aj keď do rizika dažďa a búrok, mi zobrali veľa rokov zo života. No ale krásny slnečný deň, ktorý sa nám na trase ukázal a hlavne dobrá partia, ktorá mi tak dlho chýbala, mi tieto stratené roky dvojnásobne vrátili.
Je dobre vedieť, stará partia cyklistov sa po vynútenej prestávke dáva opäť pomaly dohromady a že cyklistika má opäť zelenú.
Ľuboš Kraic
