21.8.2020
Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Lukačovičová, J.Budoš, D. Surovčík, Ľ. Kraic a V. Trajlínek.
Ako hostia: M. Modrovský a S. Macejka.
Schneeberg je hora, ktorá fascinuje nielen peších turistov, ale aj mnohých cyklopútnikov, našich klubových cyklistov nevynímajúc. Videli sme ju už mnoho krát na silvestrovských výstupoch za jasného počasia z Malokarpatského Geldeku. Juraj ju dokonca pokoril turisticky vlastnou nohou a my cyklisti sme sa mohli v posledných týždňoch kochať jej krásou v okolí Rakúskeho Semmeringu. Janka s Igorom si ju na jeseň minulého roku obišli na bicykli.
Všetky tieto poznatky vo mne už dávno mixovali myšlienku urobiť takýto Schneebergský cyklookruh, ale pravda za pekného, letného počasia. Skrátka, aby to stálo za to. No a teraz by bola tá pravá chvíľa. Pri poslednej akcii pri Semmeringu sa nám ukázal Schneeberg v plnej slnečnej kráse a to rozhodlo. Ideme, ale musíme zistiť, kedy bude najkrajšie počasie.
Trasa však vyzerala pomerne náročná. Podľa softvéru: dĺžka 106 km s prevýšením okolo 1400 m. Ako hovorí Janči – taký „malý brutus“. Takže na prieskum takejto trasy treba komornejšiu partiu, lebo človek nevie, ako to bude celé prebiehať a treba vyraziť na trasu zavčasu a držať si určitý pravidelný rytmus.
Na trasu sa nás zišlo nakoniec sedem účastníkov. Malo nás byť desať, ale rôzne zdravotné a pracovné okolnosti zabránili trom účastníkom v poslednej chvíli sa na tejto akcii zúčastniť. (Ospravedlňujem sa všetkým, ktorým som nedal vedieť, ale parametre trasy mi v tomto smere zväzovali ruky).
Pri sledovaní počasia všetkých možných poskytovateľov sa ako najlepší javil piatok 21. augusta. Nastalo rýchle obtelefonovanie všetkých účastníkov, doladiť posádky, miesto a čas štartu. Ako osvedčené sme použili bezplatné parkovisko pri Landesklinikum v Neunkirchene. Štart sme stanovili o 8:00 – 8:15.
Ráno vstávam o štvrtej hodine, nachystám si občerstvenie, pobalím si veci, nahodím bicykel na stojan auta a poďho za Vladom, mojím prvým pasažierom. Stretávku máme o 5:00 v Trnave. No nastáva malý problém, nemôžem Vladov bicykel dostať do stojana. Musíme odmontovať stojan z jeho bicykla, potom to už ide. Strácame však celú štvrťhodinu. Chudera Janka si to musela v Kaplnej odstáť na čerstvom rannom vzduchu.
S posádkou druhého auta sme si stanovili stretávku o 6:00 na parkovisku za Bergom (ja som myslel Berg ako hraničný prechod, Janči však myslel Berg ako dedinu). Nakoniec sa však na konci dediny Berg aj stretávame a pokračujeme už nerušene ďalej. S posádkou tretieho auta máme plánované stretnutie o 8:00 až na parkovisku v Neunkirchene. Čo so sedem minútovým meškaním aj splníme.
Pripravíme bicykle a v tom prichádza SMS-ka od Juraja so želaním šťastnej cesty. Mal chudák smolu, že mu v poslednom momente pracovné okolnosti zabránili zúčastniť sa na jeho tzv. srdcovke.
V tom dostávame pozvanie na malý kalíštek Praděda – životobudiča od Janky. Dnes má práve meniny, tak si pripijeme na jej zdravie. No, veľmi príjemný začiatok.
Ale už je najvyšší čas vydať sa na trasu. Čo je podstatné – časovo sme na tom dobre, máme dobrú náladu a hlavne modré azúro máme nad hlavou.
Preštrikujeme sa cez Neunkirchen trasou ako pred dvomi týždňami na Semeringskej akcii. Pripájame sa na Schwarzatal Radroute, ale dnes len po mestečko Ternitz. Odbočujeme do jeho centra s cieľom dostať sa na cestu B26 – výpadovku z mesta. Cesta je to síce hlavná a hoci je pracovný deň, je len s minimálnou premávkou. To nám plne vyhovuje, lebo sa môžeme nerušene kochať už pomerne krásnou horskou krajinou. Na lúkach sa pasú kravičky, pri ceste vonia – ale ozaj nádherne – pokosené seno. Zanedlho nám obzor skrášli silueta hradu Stixenstein.
Stále je čo fotiť, chudák Maroš nás musel potom doháňať. Putujeme popri potoku Sierning, stále stúpame, ale sklon je nevýrazný, ani ho necítime. A tak onedlho prichádzame do mesta Puchberg am Schneeberg. Je to krásne, už také alpské horské stredisko. A čo je hlavné, poskytlo nám prvé, fantastické pohľady na slnkom ožiarený Schneeberg. Sme taký rozcítení, že zabudneme aj pohľadať nejaké napájadlo pre naše už vyprahnuté krky. Nevadí, aj takáto optická potrava nám nateraz vystačí.
Veď pohľadáme ďalej po trase. Gasthofy by aj boli, ale je ešte málo hodín. Rakušáci vstávajú neskoršie.
Za Puchbergom odbočujeme na L128-čku. Tu už začína prvé stúpanie. Na úseku dlhom 3 km nastúpame 127m, s priemerný sklonom 4%. Nič, čo by priemerný cykloturista z MKCK nezvládol. Dostávame sa do sedla Ascher (739m). Je to prvý z dvoch vrcholov, ktoré nás dnes čakajú. Takže zatiaľ paráda.
Nasledujúce klesanie do Miesenbachu je pomerne prudké, takže nadobudnutú výšku dosť skoro strácame. Nevadí, lebo cesta je kvalitná, tak môžeme v pohode odskúšať naše tachometre. Už by sme aj niečo vypili. Prichádzame do Reichenbachu. Je tu Gasthof, ale tiež sa tu ešte neprebudili.
Pokojná L128-čka sa tu končí a pripája sa k frekventovanejšej B21-tke. Našťastie paralelne s ňou až do Pernitzu ide tzv. Piestingtal Radroute. Cestička sa pomerne malebne vinie popri riečke Piesting, ale tesne pred mestom putujeme popri nevzhľadnom priemyselnom komplexe.
Sme veľmi radi, že prichádzame už do centra mesta, okrem iného aj z dôvodu, že tu už majú otvorené aj reštaurácie, kde v jednej z nich aj zakotvíme a dáme si už prepotrebný žltý mok a kávičku.
V dobrej nálade prechádzame Pernitzom. Je to väčšie mesto ako Puchberg, ale premávka tomu nezodpovedá. Tu je už B21-tka pokojnejšia. V pohode si užívame aj tu jeho alpskú atmosféru.
Ani si neuvedomujeme, že opäť stále stúpame. Je to zase len mierny sklon. Hoci sme smäd zahasili, naše žalúdky si však žiadajú svoje. Je pokročilý čas obeda. Začíname sa pomaly obzerať po nejakej gastronomickej zastávke. Za dedinou Gutenstein opúšťame B21-tku a odbočujeme na veľmi pokojnú, až ospalú L134-ku. Tu by mal byť podľa mapy nejaký hostinec.
A aj bol. Naše žalúdky zachránil Gasthaus Kreuzhof. Rýchlo sa usadíme na jeho vonkajšej terase. Je dobre, že naša gastronomická nemčina opäť nezlyhala a v pohode sme to dotiahli k objedaniu šniciel a piva. Máme to servírované aj s výhľadmi na okolitú krásnu alpskú prírodu. Ani sa nám nechce odísť.
Ale následná cesta po tzv. Kláštornej doline priam láka do sedla. Stúpanie je opäť mierne. Na úseku dlhom 9 km vystúpame 380 m. Čo je opäť nenáročných 4 %. Okrem pohody pri stúpaní si užívame krásne výhľady po alpských pasienkoch v popredí a mohutných velikánoch v pozadí. Putujeme teraz už veľmi blízko Schneebergu a tu jeho majestátnosť je vidieť najviac. Lebo výškový rozdiel medzi nami a jeho vrcholom je cez 1400 m. A to nabáda len k pokore nás ľudí k pani prírode.
Celá dolina je posiata malými kaplnkami a pri jednej z nich dosahujeme druhý vrchol dnešnej etapy. Je to tu ako namaľované. V pozadí je vidieť malé gazdovstvo, pred ním lúky s pasúcim sa dobytkom…
Sme vo výške cez 750 m. Zjazd dolu po križovatku Voismaut už je miernejší, tak si v pohode užívame cestu popri potoku Voisbach. Tu sa napájame na B27-čku. Čaká nás veľkolepý zjazd skalnatým údolím, ktoré si vytvorila rieka Schwarza. Ale aké by to boli hory, keby v tom nebolo ešte zopár hupákov. Ale okolie je unikátne. Tie panorámy treba zažiť.
Rieka Schwarza tu nemá veľkú hĺbku, tak teplota jej vody je celkom prijateľná, čo využívajú miestni na osviežujúce špľachotanie sa v nej. My nie sme výnimkou. Modré azúro máme stále nad hlavou. Predpovede neklamali a my si užívame slnkom zaliatu prírodu celý deň.
Prichádzame do Reichenau an der Rax. Ten už poznáme z minulej Semmeringskej etapy. Zastavíme sa na jedno orosené v nám už známom Schloss-Stuben a pokračujeme po Schwarzatal Radroute cez Gloggnitz do Neunkirchenu.
Je niečo po pol šiestej a my prichádzame na Hlavné námestie. Minule sme tu museli kvôli pokročilej dobe odmietnuť pozvanie slovenského majiteľa miestneho Stadtcafe. Teraz je to iné, máme dobrý medzičas. Usadáme si na jeho terase. Obsluhujúca čašníčka je síce Ruska, ale aj tak si dobre rozumieme. Stretávame sa už konečne aj s majiteľom. Samozrejme, že nás spoznáva. Dozvedáme sa od neho, že sa tu koná práve koštovka piva, a že tu bude ešte veselo.
My pri dobrej kávičke, pivku a štrúdle môžeme spokojne vyhodnotiť dnešný deň. Zažili sme za ukážkového počasia fantastický výlet po alpskej krajine, ktorej trónil majestátny Schneeberg. Ten Schneeberg, na ktorý sme dlho pozerali len tak zďaleka, ten sme si dnes obišli a pokochali sa ním z každej strany. K tomu samozrejme sekundovala aj okolitá krásna alpská krajina.
V neposlednom rade o dobrú pohodu sa postarala aj celá naša skupina, v ktorej som sa celý deň dobre cítil.
Takže ďakujem všetkému a všetkým za krásne prežité chvíle.
Štatistika trasy: dĺžka – 106 km; prevýšenie – 945 m (v prevýšení sa teda softvér riadne mýlil)
Ľuboš Kraic
