22.11.2020
Túto akciu sme po minulé roky organizovali ako spoločenské posedenie na konci sezóny, kde sme pri dobrom gastronomickom a kultúrnom vyžití zhodnocovali končiaci sa cyklorok. Bolo to krásne spomínanie na cyklozážitky nielen nedávne, ale aj staršieho dáta. Vyvrcholením bol polnočný výšľap na zrúcaninu kláštora Katarínka (za každého počasia), kde sme si okrem tradičného prípitku zaspomínali aj na kamarátov, ktorí už nie sú medzi nami.
Vzhľadom k tohtoročnej nepriaznivej situácii sme boli nútení uskutočniť túto akciu len v poskromnejšom zložení a to turistikou v exteriéri, v Chtelnických a Dechtických chotároch. Veď zaspomínať sa dá aj takto pri túlaní sa v podhorí našich obľúbených, teraz už trochu pocukrovaných Malých Karpát.
Počasie nám celkom prialo. Teplota bola síce pod nulou, ale zato pekne slnečno. Za takejto podpory štartujeme v nedeľu 22. novembra ráno, niečo po pol ôsmej z Chtelnického námestia.
Hneď za dedinou sa nám ukazujú prvé výhľady na okolitú krajinu. Cestička cez krásne lúky, na ktorých je ešte kde tu vidieť pôvabnicu dvojfarebnú, nás dovedie na prvú vyhliadkovú kótu – Plešivú. Z jej výšky 343 m.n.m môžeme obdivovať pasúce sa ovečky v neďalekom salaši, pohyb vysokej zveri na protiľahlom kopci, no a v diaľke, nám už dlhé roky známu, horu – Klenovú.
Nastal čas na prvé občerstvenie. Ono sa to lepšie kochá pri ochutnávaní niečoho dobrého na zohriatie (šoféri ešte môžu).
Naša ďalšia cesta vedie okolo neďalekého salaša k ďalšiemu vyhliadkovému miestu. Je ním tzv. Kresaná skala. Toto krásne prírodné dielo nám opäť umožňuje vychutnať si naplno túto duševnú potravu. Pre mnohých z nás sú tieto miesta premiérové, mnohí sme tu po prvý raz. Chce to len čas, zastaviť sa a vychutnať si tieto ďaleké obzory. No a ten dnes máme. Na to sme tu.
Ďalej pokračujeme už mimo lesnej cestičky. Ale lesný terén je v pohode – putujeme po opadanom lístí, zem je ešte primrznutá, takže zatiaľ ani blata nie je. Zostupujeme dolu, do Prachárskej doliny. Je to už opäť po rovine a po lesnej ceste. Onedlho prichádzame na hlavnú hradskú vedúcu z Dechtíc na Dobrú Vodu. Je to však len na kúsok, po cca 200 metroch opäť mierime do lesa.
Tu sa oddeľujú od nás Juraj s Ankou. Poobede majú iný program.
Príjemná tichá cestička nás dovedie ku Planinke – bývalému poľovníckemu kaštieľu. Dnes sú tieto priestory využívané pre usporiadanie rôznych pobytov ako napr.: škola v prírode, letné tábory, svadby a pod. Zíva to tu prázdnotou. Jediný život badať v neďalekom chlieviku, kde si mladá kozia rodinka užíva nedeľné dopoludnie.
Po obídení Planinky nás lesná cestička za jemného stúpania dovedie na lúky ku zrúcanine Katarínky. Kostol a kláštor svätej Kataríny je súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora a pomerne zachovaných kostolných múrov a kostolnej veže zo 17. storočia.
Boli sme tu už mnohokrát a vždy premýšľame o dejinách tohto historického skvostu. O tom ako tu mnísi prežívali svoje všedné i nevšedné dni. Ako veriaci z neďalekého Naháča chodili na sväté omše radšej sem, čo naháčskeho farára (Juraja Fándlyho) dvakrát netešilo. Ako sa tu konali púte, čo sa tu všetko pojedlo…
Objekt je našťastie vďaka miestnym nadšencom zastabilizovaný, je možný aj výstup na samotnú vežu kostola a neďaleko je replika Pálffyovskej lesnej železnice. Pôvodnú vybudovali koncom 19. storočia a pôsobila šesť desaťročí. V druhej polovici 20. storočia zanikla, dnes sa však vďaka dobrovoľníkom opätovne preberá k životu.
Malú pripomienku na túto technickú pamiatku máme možnosť ešte pozorovať aj na našom ďalšom putovaní po náučnom chodníku smerom na Dechtice. Je vidieť, že tento kraj má čo ponúknuť turistom aj z historického aj z technického hľadiska.
Príjemná klesajúca cestička nás pomaly privádza ku Dechticiam. Asi po kilometri môžeme obdivovať ešte jeden, tentokrát prírodný výtvor – skalné okno. No – prírodný – nevylučuje sa tu pri jeho vzniku ani prispenie človeka. Ale je to určite zaujímavé miesto.
Dechtice sa snažíme nejako obísť po vedľajších pokojných cestách. Tie nás dovedú popri bitúnku a Mudrochovom mlyne ku hlavnej ceste na Chtelnicu. Tu sa ja s Milkou oddeľujeme od skupiny a smerujeme na námestie v Dechticiach – máme tam zaparkované auto.
Ostatní po lesných cestách paralelne s hlavnou hradskou smerujú do Chtelnice. Tá je už neďaleko. Miestny kaštieľ je ešte osvietený od slnka, tak na neho smerujú ešte posledné pohľady našej skupiny.
Sme v cieli. Prešli sme 23 km s prevýšením 545 m. Trasa mala okrem spoznania nového kúta našich Malých Karpát aj iný zámer – aký bol na akcii Katarínka vždy prvoradý – a to pospomínať na zážitky z uplynulej sezóny.
Hoci tento rok bol riadne ovplyvnený pandemickou situáciou, predsa sme toho na našich cykloakciách zažili veľa a máme aj teraz na čo spomínať: Butkov – Mojtín, Hostýnske vrchy, Rakúsky Semmering a Schneeberg, Veľká Javorina, Po stopách Huncokárov, Od Tatier k Dunaju, Kráľova hoľa, Kohútka, Vodné dielo Žilina, Nová Bystrica…
Náš život v klube sa teda nezastavil a doplnili sme archív na našej stránke a v našich srdciach o ďalšie nezabudnuteľné chvíle, na ktoré si vždy radi spomenieme aj len tak doma – trebárs pri poháriku dobrého vínka.
A určite k tomu prispejú aj zážitky z dnešnej túry.
Ľuboš Kraic
Na akcii sa postupne zúčastnili: J. Poláček, A. Kučerová, J. a B. Golieroví, P. Herceg, Ľ. a E. Kraicoví, D. Fáziková, M. Farkašovská, V. Naď, E. Zolvík, M. Modrovský, P. Rapant a Ľ. Šoltés.
