6.1.2022
Akcie sa zúčastnili: Danka Fáziková, Marianna Farkašovská, Anka Kučerová, Dáša Soubustová, Janka Nagyová, Gabika Kušnierová, Gabika Mišíková, Eva Nikodémová, Milka a Ľuboš Kraicoví, Božka a Juro Golieroví, Lydka a Stano Macejkoví, Veronika a Miloš Miklošovičoví, Vlado Trajlínek, Ľubomír Rosa, Juro Poláček, Paľo Vrábel, Igor Naništa, Braňo Polocík, Milan Babišík, Vlado Naď, Vojto Galbavý, Maroš Modrovský, Arťo Soldan, Lojzo Gábriš, Jozef Mášik, Jozef Chudý a Paľo Rapant.
Dlhodobú tradíciu v našich turistických potulkách majú okrem iného aj túry na Vianoce a sviatok Troch kráľov. Pri nich medzi sebou pravidelne obmieňame lokality Malé Karpaty a Považský Inovec. Teraz karty trochu premiešala Korona, ale pravidlo je pravidlo. Keďže na Štefana sme boli v Karpatoch, teraz na Tri krále navštívime Inovec. Veď zmena je život.
Trasa je naplánovaná, pozvánky boli odoslané, uvidíme, kto sa objaví, kto príde.
Ešte stále na nás viacerých dolieha ťažoba z vianočného, ale aj silvestrovského gastronomicky a zdravotne hriešneho spôsobu života. A na to je najlepší liek – pobyt a pohyb na čerstvom vzduchu v lone prírody.
Hlasu svojho svedomia dalo za pravdu cez 30 „hriešnikov“, takže na parkovisku pod Bezovcom sa nás stretáva celkom pekná skupina nadšencov tohto osvedčeného pohybu v prírode.
Dnešným cieľom potuliek bude spoznávať krajinu v okolí Bezovca, krajinu roztrúsených kopaníc, pekných výhľadov a scenérií. Pred štartom si teda vyčistíme ešte zrak rôznymi „osvedčenými medikamentami“ a poďho na trasu.
Hneď za prvým krátkym stúpaním sa nám po pravej ruke objavujú pohľady do ďaleka až na masív Malých Karpát a pred nimi sa rozprestierajúcu veľkú rovinu s učupenými dedinkami trnavského kraja. Na druhú stranu sem-tam vykúkajú miestne kopanice: Horný Majer, Dominova kopanica, Dastín… Máme ich ako na dlani.
Kopček strieda kopček, dolinka dolinku a onedlho prichádzame na lokalitu Veselé Vŕšky. Je tu malá farma s koníkmi v ohrade, ktoré radi zapózujú našim fotoaparátom.
Naša skupina sa riadne porozťahovala, čo ovplyvnilo ďalšie putovanie a hlavne rýchlosť presúvania na trase. Takže rozstupy boli poväčšine dodržané.
Hoci ráno prituhlo, nejaké blato nám predsa len ostalo na prekračovanie. Striedavo cez lúky a les prichádzame k Horárni pod Kostolným vrchom. Odtiaľto pokojne pomalým klesaním prichádzame na kopanicu Horný majer. Máme neustále pekné výhľady na kopanice pod nami.
Sledujeme pokojnú atmosféru týchto miest. Čas tu nebeží tak rýchlo ako v našom uponáhľanom svete. Život tu bol určite ťažký. Teraz tu svoj pokoj nachádzajú hlavne chalupári. Kto má rád pokoj v lone prírody, tu si určite príde na svoje. No a my turisti tiež neprídeme skrátka.
Klesanie je už prudšie, rýchlo strácame výšku dostávame sa do Dastínskej doliny. Tu sa zastavujeme pri prameni železitej Dastínskej kyselky. Miesto ako stvorené na krátke zastavenie spojené s občerstvením. Keďže je nás riadna skupina a tradícia pestrých občerstvení stále pretrváva, v ponuke je všetko možné od výmyslu sveta.
Pomaly, ako je dnes na trase tradíciou, pekne rozťahaní pokračujeme ďalej do Novej Lehoty. Tu obdivuje artefakty (krčmu, sochu „Kakaovník“, rapidečku…) známeho seriálu nakrúcaného v tejto dedine. Dedina je pustá, len pár turistov, domáci si hľadia svojho.
My pokračujeme a za dedinou smerujeme cez Kopanice Za jamami hore na Skaliny. Treba znovu nadobudnúť stratenú výšku. Nuž treba pridať do kroku. Po čase sa opäť objavujú pekné výhľady na kopanice, tentokrát z opačnej strany.
Hore na Skalinách sa zastavujeme oddýchnuť si a občerstviť sa. Niektorí vyjdeme hore na skalnatý vrchol, niektorí si doprajú kávičku od Vlada, no a väčšina dojedá už posledné zásoby z batohov.
Pred nami je posledný úsek cesty. Tu sa tiež rozdeľujeme na dve skupiny. Prvá smeruje do cieľa obchádzkou vrcholu Bezovec po jeho traverze. Druhá putuje priamo cez jeho vrchol. Obe skupiny však zastihne krátka snehová prehánka spojená so silným vetrom. Výhľady na okolitú, vcelku slnečnú krajinu, to však neprekazí. Prehánka sa prehnala len v okolí kopca. No a z tejto „tmy“ je nám dopriaty pohľad na neďaleké slnečné divadlo. Niečo za niečo.
Prichádzame do cieľa k našim autám. Spokojní. Dnes sme spoznávali krásy susedného pohoria, pohoria Považský Inovec. Krajinu, ktorej ráz význačne poznamenal kopaničiarsky život, krajinu, kde krásne výhľady teraz chodia obdivovať miestni chalupári, krajinu, ktorá dnes dopriala toho nefalšovaného turistického nadšenia aj nám, skupinke obyčajných turistov.
Ľuboš Kraic
Parametre trasy: cca 17 km ; prevýšenie 680 m
