26.2.2022
Akcie sa zúčastnili: G. Kušnierová, J. a B. Golieroví, J. Nagyová, J. Poláček, A. Kučerová, Ľ. a E. Kraicoví, I. a M. Naništoví, V Trajlínek, D. Soubustová, J. Baránek, J. Chudý, M. a G. Mizeroví, D. Fáziková, J. Lukačovičová, V. Naď, Ľ. Rosa, P. Rapant, J. Behúl, R. Mocko, E. Corticelli, J. Vrábel, J. Mášik a P. Čomaj.
Herceg a M. Babišík šli s trampami po ich trase.
Akcia Veterlín, ktorú už roky organizujú trampi z oddielu Stratená stopa, prirástla k srdcu aj nám, turistom z Malokarpatského klubu. Na našich zimných potulkách po Malých Karpatoch nikdy nesmie chýbať aj cesta po nádhernom hrebeni medzi Čelom a Veterlínom, takže túto akciu podporujeme každý rok našou, zväčša nemalou účasťou.
Tento rok sme vzhľadom k ešte pretrvávajúcej pandemickej situácii zvolili vlastnú trasu: z Lošonca do Lošonca. Ale i tak sa nás krátko pred pol deviatou pred obecným úradom stretáva celkom pekná skupina turistov(-tiek). Počasie sa ukazuje parádne, takmer jarné. Pôvodný zimný status tejto akcie sa v posledných rokoch mení už pomaly na jarný. Ale to už je údel našich južných končín. Keďže jar už je predo dvermi, tak jarná nálada nám už plne vyhovuje.
Po krátkom zvítaní a občerstvení sa veselo a v pohode vydávame na cestu. Putujeme po zelenej značke. Za dedinou prichádzame do lesa. Po ľavej ruke míňame chatovú oblasť. Za ňou už prichádzame na Jahodník. Miesto, kde sme už veľa krát štartovali, resp. končili naše túry. Dnes sa tu nezastavujeme, hneď pokračujeme ďalej po žltej – smer Vlčiareň. Ide sa nám v pohode, ani blata veľa nie je. A ak sa nejaké objaví, dá sa to v pohode obísť po napadanom lístí.
Pred Cerníkom opúšťame žltú značku. Kopec obídeme zľava, dostávame sa na ďalšiu zelenú značku a tá nás dovedie na Rázcestie nad Vlčiarňou. Tu sa navzájom počkáme a na rade je prvé krátke občerstvenie. Od Smoleníc sem prichádzajú ďalší turisti idúci tiež našim smerom.
Posilnení pokračujeme po zvážnici ku Čertovmu žľabu. Pri ceste sa už hoci celkom nesmelo, ale predsa, objavuje malinký medvedí cesnak. Ten neunikne ani našej pozornosti, hneď končí v našich ruksakoch na prípadné dochutenie našich obedov, ktoré nás čakajú hore na hrebeni.
Čertov žľab – krásna skalná súteska – má vždy svoje čaro. Aj dnes. Nevadí nám ani to stúpanie cez neho, ani potom to ďalšie, ktoré nás privedie hore na sedlo pod Zárubami.
Ani veľa neodpočívame a už nás to ťahá hore na hrebeň. Hrebeň tiahnuci sa od Čela po Veterlín oplýva okrem krásnych výhľadov aj skvostami rýdzo prírodnými. Nadšený turista tu môže pozorovať nádhernú, takmer panenskú prírodu. Vzdať hold a úctu starým jedincom z ríše stromov, pri trochu zvýšenej pozornosti môže natrafiť na rôzne malé jaskynky, závrty a iné krasové útvary. No a v neposlednom rade na skalnaté vyvýšeniny, z ktorých sa môže pokochať ďalekými výhľadmi po neďalekej, ale aj vzdialenejšej krajine.
Na jednej takej vyvýšenine sa nachádza vrchol Veterlína. Tu na chvíľu „zaparkujeme“ aj my. Je čas obeda. Z ruksakov sa vyťahujú pripravené dobroty, dnes aj prilepšené o mladučký medvedí cesnak. Aby som nezabudol: gazdinky sa opäť činili a svojimi produktami patrične vylepšili dnešné veterlínske menu.
Zaparkovala tu aj skupina trampov, ktorá sem prišla z druhej strany a s ktorými sa dnes túlajú aj naši kamaráti Paľo s Milanom. Bolo o čom hovoriť, bolo o čom debatovať. Rovnaká krvná skupina si vždy tému nájde.
Krásny čas relaxu a trochu aj závetria musíme prerušiť a pokračovať ďalej. Čaká nás už len defacto cesta dolu. Ale najprv sa pristavíme ešte pri Veterlínskej jaskyni. Je hneď pod vrcholom. Zopár odvážlivcov sa podujalo preskúmať jej útroby. Ten správny adrenalín stál za tých pár špinavých kolien. Aj to vnútrozemie má svoje čaro.
Vcelku pohodovým zostupom sa dostávame na asfaltku smerujúcu zo Záhoria na Jahodník. Vlado tu urobí ešte poslednú zastávku, veď jeho kávovar sa dnes ešte neprezentoval. Po tomto kofeínovom dezerte si to už mašírujeme po našej starej známej cestičke ku krížu a následne lúkou do Lošonca.
Keďže v Lošonci je dnes všetko zatvorené, presúvame sa autami na Majdánske na vyhodnotenie akcie do Krčmy u Kurátka. Tá nesklamala a ponúkla unaveným turistom niečo dobré, teplé, aj horúce aj posilňujúce. Skrátka, čo každému chutilo.
Predjarná klasika je za nami. Ale my sme v Malých Karpatoch ešte zďaleka nepovedali posledné slovo…
Takže. Kam to ideme nabudúce?
Ľuboš Kraic
