12.3.2022
Akcie sa zúčastnili: M. Modrovský, M. a G. Mizeroví, V. Naď, D. Soubustová, P. Herceg, D. Fáziková, M. Farkašovská, A. Križanová, Ľ. a E. Kraicoví, J. Poláček, A. Kučerová, J. Lukačovičová, B. Polocík, J. a B. Golieroví, P. Rapant a Ľ. Rosa.
Niektoré turistické vrcholy nie sú zaujímavé iba finálnym výhľadom, ale aj samotnou výstupovou trasou. Veľký Peterklín 587m kombinuje obe tieto, dosť podstatné veci. Je z neho výborný výhľad a výstup naň tiež nie je nuda.
Na našich turistických potulkách po Malých Karpatoch sme toho prešli už naozaj veľa. Vystúpali sme veľa vrcholov, no a mne osobne tento kopec do mojej zbierky ešte chýbal. Bol som rád, keď som sa dozvedel, že v túto sobotu bude naše cestičky križovať práve tento vrchol.
Túto moju radosť zdieľali aj viacerí, lebo v sobotu 12.3. sa nás krátko pred pol deviatou stretáva v Sološnici celkovo 19 turistov(-tiek). Počasie nám praje, je krásne slnečno, meteorológovia predpovedali na dnes aj pekné výhľady. Zaparkujeme autá a poď-ho na trasu.
Z križovatky pred Hostincom pod Roštúnom smerujeme po žltej značke von z dediny. Zatiaľ je to v pohode po rovine. Žltá značka vedie až hore na rázcestník Pri obrázku. Tam až nemáme v pláne ísť, pri kóte Sološnícka dolina odbočujeme z nej na červenú smerujúcu na sedlo Skalka. Na nej sa opäť dlho nezdržíme a po cca 150m odbočujeme na tzv. modrú neoficiálnu trasu smerujúcu až na vrchol Veľkého Peterklína. Neoficiálnu pravdepodobne preto, lebo na úseku dlhom 1,2 km nastúpame takmer 300 výškových metrov. Čiže, ako hovorí náš Janči, „riadna divočina“.
Stúpanie je teda „riadne“. Ešteže je sucho. Keby bolo popršané, tak by to bola už „super-divočina“. Ale teraz máme krásne slnečno. Každý si zvolil svoje tempo. Pri občasnom kochaní sa na Malú Vápennú, ktorá sa nám objavovala za chrbtom, sa cesta na vrchol mierne spríjemnila.
Dominantou vrcholu je rozhľadňa. Je to bývalý komunikačný stožiar kuchynského vojenského letiska. Na stožiar sa dá vyliezť do výšky asi 10 m a z vyhliadkovej plošiny si pozrieť celé okolie.
My sme mali dnes šťastie, výhľady boli unikátne: Záhorská nížina, Plavecký hrad ako z rozprávky, Malá a Veľká Vápenná, Geldek s Jelencom, Vysoká, Rakúske veterné vrtule…Boli to pohľady na naše Karpaty zase z inej strany. Niečo nové, niečo prekvapujúce.
Hneď vedľa stožiara sa nachádza malé táborisko. Je tu zriadené ohnisko, obkolesené jednoduchými lavičkami. Nad ohniskom je kovová mriežka, slúžiacou na opekanie. My sme si dnes (na studeno) poslúžili z vlastných zásob. Zahriali sme sa niečím iným. Vrcholový kalištek prišiel vhod. Samozrejme naše gazdinky (ako obvykle) k tomu pridali zase nejaké dobroty.
Zostup z vrcholu začal prudkým klesaním, ale len po prvú zvážnicu. Čo našťastie nebolo veľmi dlhé. Ďalším naším cieľom bola lúka Paseky situovaná pod hrebeňom Malej a Veľkej Vápennej. Cesta k nej viedla už cez spomínané zvážnice, ktoré, ako to už v horách chodí, sa križovali s inými zvážnicami, takže bolo treba sledovať aj GPS-ku. No samozrejme bolo treba sledovať aj okolitú krajinu. Pretože sme prechádzali pokojným, ale aj členitým krajom, kde sa doliny s hlbokými rigolmi striedali s vyvýšeninami, na ktorých sa striedali romantické výhľady na Plavecký hrad s výhľadmi na Peterklín a obe Vápenné.
Za kopcom Brezová sme boli od miestnych turistiek upozornení, že naša zvážnica onedlho končí a na lúku Paseky sa dostaneme cez vedľajší tiahly hrebeň. Poslúchneme a dobre robíme. Hrebeň je veľmi malebný s neustálymi výhľadmi na veľmi fotogenickú Malú Vápennú. Spoločnosť nám tu robia väčšie aj menšie stromy vetrom vyformované do všelijakých pokrútených tvarov. Skrátka idylka. Túto idylku vystrieda onedlho druhá idylka – lúka Paseky. Usadíme sa na nej. Sme dokonca aj v závetrí. Užívame si ohromný pokoj tohto miesta. Vlado neváha a štartuje svoj kávovar.
Kávička, pokoj, výhľady – čo viac si môže odpočívajúci turista ešte želať. Že by ešte mlieko do kávy? S tým prispeje Braňo a zo svojho batohu vytiahne fľaštičku MARESI.
Máme nadobudnutú výšku opäť cez 500 m a čaká nás už len zjazd do Sološnice. Putujeme priamo pod Malou Vápennou. Objavujú sa už aj tu nesmelí poslovia jari. Vidno už podbeľ a snežienky by sa dali hádam aj kosiť. Pod Malou Vápennou sa začínajú objavovať aj domáci turisti. Prišli sem na vyhliadkové miesto, ktoré zaujme aj nás. Pokocháme sa ešte naposledy krásnymi scenériami od Peterklína, Vysokej až po Geldek s Jelencom.
Pomaly sa blížime už k Sološnici. Zastavíme sa ešte na chvíľu pri starobylom židovskom a evanjelickom cintoríne. Oba sú tesne na okraji dediny. Naposledy ešte zamávame slnkom zaliatemu Plaveckému hradu a onedlho sa túlame už uličkami Sološnice, ktoré nás dovedú do cieľa, k našim autám.
Máme za sebou zase jeden krásny deň prežitý túlaním sa po Malých Karpatoch. Na tomto pohorí zbožňujem, že tu možno nájsť veľa starých stromov, ktoré bývajú ešte na dôvažok poznamenané vyčíňaním počasia niekedy až do rozprávkových tvarov. No a dnes sa dalo na čo pozerať.
Karpaty – opäť ďakujeme.
Ľuboš Kraic
