3.4.2022
Akcie sa zúčastnili: M. Modrovský, V. Naď, A. Hollý, M. a G. Mizeroví, D. Soubustová, J. a B. Golieroví, J. Lukačovičová, G. Kušnierová, Ľ. a E. Kraicoví, J. Poláček, A. Kučerová, A. Križanová, B. Polocík a P. Rapant.
Pôvodne to mala byť už jarná túra, no príroda sa rozhodla inak. V noci na nedeľu posypala už pomaly zakvitnuté Malé Karpaty bielym snehovým popraškom. Takže pekne zimne poobliekaní a vystrojení sa stretávame v Rohožníku na parkovisku pred miestnym Tescom.
Dnes nás čaká nevšedná túra – potulky po pralesnom systéme v podhorí Vysokej. Tomuto pralesnému systému dominujú tri kopce: Zámok, Bučková a Janková. Celkom slušne ich dopĺňa pásmo skaliek Tri stodôlky. No, cieľ teda bohatý, načo otáľať, poďme na trasu.
No, ale náš ranný štartovný rituál treba dodržať: niečo na zohriatie zvnútra, otvárajú sa prvé krabičky s dobrotami a nakoniec štartovné foto. Krátko po pol deviatej však už odkrajujeme prvé metre po uliciach Rohožníka.
Za dedinou križujeme železničnú trať Zohor – Plavecký Mikuláš. Osobná doprava bola na nej ukončená v roku 2003. Od roku 2017 tu sezónne od apríla do októbra premávajú vždy v sobotu a v nedeľu dva páry vlakov. Dnes je tu teda pusto, môžeme cez ňu pokojne prejsť.
Jemne zasnežená cestička nás popri Rohožníckom potoku privedie ku Kaplnke sv. Rozálie. Za ňou už vchádzame do lesa. Asfaltová cestička nás asi po kilometri privedie k zrúcanine starej Hájovne Baďura.
Keď v roku 1892 dal gróf Palffy vybudovať železničnú trať Rohožník – Malacky – Hlboké, časť z nej viedla v úseku: Hájovňa Baďura – lovecký zámoček Vývrat – Hubálová. Dnes za zrúcaninou horárne Baďura možno ešte vidieť podpery mosta cez Rohožnícky potok.
Naša cesta pokračuje ďalej. Miernym stúpaním prichádzame ku skalnému masívu, ktorému domáci hovoria Tri stodůlky. Skalný masív sa tiahne prerušovane až ku Kuchynskému hradu. Táto časť je veľmi fotogenická, čo neunikne pozornosti našich fotoaparátov.
Stúpame stále vyššie, čo sa prejaví na „bielosti“ krajiny. Dostávame sa priamo pod hrebeň Vysokej. Na križovatke ciest opúšťame zvážnicu obchádzajúcu tento masív a smerujeme pod úpätie prvého kopca dnešnej pralesnej ponuky – pod kopec Zámok. Opäť prekračujeme skalnaté Tri stodůlky.
Tu nás dobieha cyklista. Je to náš Janči. Ide od Častej. Terén je ťažký, dobre mu padne, keď si s nami oddýchne. No a my máme v pláne malú zastávku na posilnenie pred prvým stúpaním na kopec. Zastavujeme pri malom poľovníckom posede. V ponuke je okrem iného aj niečo na zahriatie, dobroty od našich gazdiniek a Vlado varí kávu. Lepšie si to Janči ani nemohol naplánovať.
Dalo by sa debatovať dlho, ale treba už ísť ďalej. Janči ide svojou cestou a my sa chystáme pokoriť kopec Zámok. Stúpanie naň je pomerne prudké, ale našťastie nie dlhé. No a hore nás čaká zaslúžená odmena. Začína sa práve prvé dejstvo dnešnej prírodnej trilógie.
Je tu pomerne riedky stromový porast, ale samotne stromy nám úplne vyrazia dych. Sú všelijako poskrúcané do priam umeleckých tvarov. Ako v nejakej romantickej rozprávke z našich detských čias. Všetci sme očarení, všetci fotíme, všetci chceme toho absorbovať čo najviac. Z druhej strany na nás už máva druhý dnešný favorit – kopec Bučková. Ani sa nám moc nechce ísť odtiaľto, ale treba pokračovať.
A dobre robíme. Zídeme opatrne dolu, kúsok prejdeme po zvážnici a sme pod úpätím Bučkovej. Začíname stúpať. Sprvu to vyzerá, že to bude riadny záber, ale napodiv to rýchlo ubieha. Využívame prte, ktoré tu vyšliapala zver. Ale čo nás čaká onedlho, nás takmer posadí na zadok. Neskutočný koncert stromovej ríše nemá konca kraja. Je tu úplne celkom iný svet ako dolu v údolí. Malá skupinka briez je pomiešaná divotvornými dubmi. Miestami to tu pripomína olivovníkové háje v Stredomorí. Aj slniečko sa prišlo pozrieť na túto nevšednú krásu a ožiarilo kopec a nás pri tom kochaní trochu aj zohrialo.
Máme výhľady Na Vysokú, Zámok a v diaľke je vidno romantický Plavecký hrad s Pohanskou. Zase sa nám nechce ísť, ale treba pokračovať.
A dobre robíme. Síce trochu stratíme výšku, ale následné stúpanie, hlavne jeho záver a následná panoráma blížiaceho vrcholu je neskutočná. Posledná Janková ničím nezaostáva za svojimi dvomi predchodcami. Ako bonus tu máme ešte húpačku, ktorú naše baby aj využijú a veľké stádo jeleníc, ktoré si to „štrádovali“ len kúsok od nás. To chce nejaký kalištek navyše. Kto môže, ten si uctí túto chvíľu.
Schádzame dolu do doliny na zvážnicu. Táto nás dovedie na malú lúku, kde sa pripájame na asfaltku vedúcu z Vývratu na Baďuru. Dlho sa na nej nezdržíme, odbočujeme doľava. Zakrátko prichádzame k horárni Dávid. Svojho času to mohol byť významný objekt, pretože budova na lesné podmienky je pomerne veľká. Teraz je to značne schátralá búda, ktorej pravdepodobne hrozí totálny zánik.
Naším ďalším cieľom je Bosorský vŕšok. Je to celkom nenápadná vyvýšenina nám ale oznamujúca, že sme už na rovine a že sa už pomaly blížime do cieľa.
Ku dedine sa dostávame cez lúky, ktorým dominuje Kaplnka sv. Urbana. Bohužiaľ je úplne prázdna. Tak aspoň jedno foto a poďme už do dediny.
Sme v cieli. Sme plní dojmov.
Na záver ma napadá jedna stará múdrosť, v ktorej sa hovorí. „že najkrajší bozk je ten, ktorý práve dostávaš, najkrajšia pieseň je tá, ktorú si sám zaspievaš a najkrajší príbeh je ten, ktorý práve prežívaš.“
A jeden taký krásny príbeh zažila skupinka 17 turistov, ktorí spoznávali krásu pralesov Malých Karpát.
Ľuboš Kraic
