1.5.2022
Akcie sa za MKCK zúčastnili: Ľ. Rosa, I. Buc, J. Benedikovič, I. Kubiš, M. Babišík, D. Surovčík, J. Budoš, A. Kučerová, J. Poláček, D. Fáziková, V. Trajlínek, J. Baránek, Ľ. a E. Kraicoví, J. Lukačovičová, J. Golier, I. Pekaríková a V. Gubiová.
Ako hostia: H. Rosová, V. a M. Miklošovičoví, J. a I. Saloví, M. Kupčík, G. Kušnierová a Š. Krištof. (pri Lužnom moste sa k nám pridal S. Tibenský)
Rozbeh tohtoročnej cyklistickej sezóny začíname len pozvoľna a k tomu boli prispôsobené aj parametre tejto cyklotúry. Dĺžka cez 60 km a profil prevažne rovinatý. Skrátka – odpočinková záležitosť. Jej trasa viedla popri Dunaji, kde sme obdivovali najnovšiu technologickú novinku – Lužný most, no hlavným cieľom boli zákutia Malého Dunaja a dediniek popri ňom.
Takýto pozvoľný rozbeh prilákal na miesto štartu – v Ivanke pri Dunaji – pomerné veľkú partiu cyklonadšencov. Stretávame sa krátko po deviatej na Námestí sv. Rozálie. Hneď vedľa vrcholia prípravy na tradičnú bežeckú akciu – Ivanska päť a polka. Preto sa veľa nezdržujeme a onedlho opúšťame dedinu smerom ku letisku.
Zastavujeme sa na chvíľu pri malej mohyle. Symbolický pamätník je postavený na mieste, kde tragicky zahynul Milan Rastislav Štefánik s talianskou posádkou v dôsledku zrútenia lietadla.
Opúšťame pietne miesto a pokračujeme obchvatom pristávacej dráhy letiska. Nič nepristáva, ani neodlieta, takže máme to len v komornej atmosfére, žiadne technické vzrušenie.
Dostávame sa na cyklocestu, ktorá nás pokojne popri Malom Dunaji prevedie vez Vrakuňu, Vlčie hrdlo k Prístavnému mostu. Cez neho sa dostávame na južný breh Dunaja. Opäť pokojná cyklocesta nás sprevádza prírodnou časťou Petržalky. Prechádzame popri známom jazdeckom areáli, okolo prírodnej rezervácie Starý háj.
TU nastal príhodný čas na malé zastavenie a občerstvenie. Využijeme služby občerstvenia U bosorky. Sedíme si pekne za stolom, popíjame – každý, čo má rád. Sme radi, už je máj, všetko sa pekne zelenie, občerstvenia sú otvorené, cyklistický život je v plnom prúde. Užívame si naplno pohodu tejto chvíle.
Čas nás však volá ďalej. Prichádzame k Lužnému mostu. Ide o šiesty most nad Dunajom v hlavnom meste, má dĺžku približne 3 km, šírku 35 metrov. Preklenuje okrem hlavného toku ešte Jarovské rameno, Veľký Zemník a Biskupskú zátoku. Bol otvorený na jeseň minulého roku.
Pre nás je podstatné, že je na ňom vybudovaná aj cyklocesta. Odtiaľ môžeme v pohode pozorovať okolie pod nami – hlavne novovybudované hausboaty tých majetnejších, ktorí si tu užívajú svoj pokoj.
Tu sa k nám pridáva posledný, dvadsiaty siedmy člen našej partie. Takže takto kompletní pokračujeme ďalej. Popri Biskupskom kanáli sa dostávame tesne ku Slovnaftu. Ten tesne obídeme a pripájame sa na tzv. Rovinskú radiálu. Parádna cyklocestička nás sprevádza krajom Rovinky. Môžeme obdivovať novovybudované pokojné štvrte rodinných domov.
Lenže nám naše žalúdky hlásia, že sa blíži čas obeda. Zakotvíme tu v Rovinke v reštaurácii Morris. Personál je z takejto „tlupy“ riadne zaskočený. Ale i keď s menšími výhradami, podujmú sa našu skupinu gastronomicky uspokojiť. Svojim spôsobom sa im to i podarilo.
Stálo nás to však veľa času, tak napapaní a odpočinutí ihneď po zaplatení pádíme ďalej. Lenže čert nespí a dažďové mraky tiež. A jeden takýto si na nás počíhal hneď za Rovinkou a „sprevádzal“ nás až do Mostu pri Bratislave. Vo vedľajšom Malinove nebolo už po prehánke ani stopy. Môžeme opäť v pokoji obdivovať nové uličky a architektonické skvosty sídliska Tri vody.
Za sídliskom sa dostávame do zámockého parku. Miestny kaštieľ je však zatvorený. V minulosti ho vlastnilo panstvo zo Sv. Jura a Pezinka. V súčasnosti sa v ňom nachádza Združená stredná škola záhradnícka. Takže je pre nás aj tak zatvorený.
Po prekľučkovaní sa miestnymi uličkami prichádzame opäť k Malému Dunaju. Pokojná cestička po jeho brehu nás privedie k rozhľadni. Je vybudovaná v tvare obrovského vtáčieho hniezda, z čoho vyplynul aj jej názov. Výhľad z nej nie je bohvieaký, ale svoje čaro si nezaprie. Preto ju navštevuje veľa turistov z blízkeho aj ďalekého okolia.
Vraciame sa späť do Malinova, ale len nakrátko. Po prekročení Malého Dunaja sa dostávame do Zálesia, ku hlavnej dnešnej atrakcii, ku replikám Gešajovských mlynov. Ich výstavba bola sfinalizovaná v roku 2012.
Cieľom projektu bolo vložiť do prírodnej scenérie kus histórie, ktorá čerpá z pôvodného spôsobu obživy ľudí a umožniť oboznámenie sa s tradíciami, ktoré boli odpradávna späté s Malým Dunajom. Bohužiaľ, dnešný stav týchto replík naznačuje, že bez akútnej opravy, dlho nevydržia.
O kúsok vedľa prichádzame ku ďalšej tunajšej atrakcii, Záleskému korzu. Korzo Zálesie predstavuje drevenú promenádu naprieč tokom rieky Malý Dunaj. Zakončené je malou rozhľadňou zvanou Záleský maják.
Aby sme “nevychladli“, tak sa presúvame hneď ku ďalšiemu dnešnému cieľu. Je veľmi romantický. Hneď za Zálesím pri Malom Dunaji si miestni trampi vybudovali oddychové miesto, kde si postavili do kruhu indiánske totemy rôznych tvarov. Dôstojne mu sekundujú ďalšie atrakcie. Malebný domček postavený na koloch na mŕtvom ramene a park U Včelára.
Celé toto miesto je obľúbeným cieľom výletov pre príjemnú atmosféru prírody Malého Dunaja a hlavne lužného lesa.
Takto pozitívne nabití opúšťame tieto takmer rozprávkové miesta a cez Záleský park smerujeme do cieľa dnešnej túry, do Ivanky pri Dunaji.
„Vlakári“ hneď pokračujú ďalej na stanicu do Sv. Jura, my ostatní zakotvíme ešte v miestnej Reštaurácii Emília na kávičku a vyhodnotenie dnešnej akcie.
Nuž, čo dodať na záver. Aj keď nás dnes trochu pokropil dážď, určite nebanujeme. Veď túra a hlavne atrakcie na nej nám to bohato vynahradili. Malý Dunaj nám opäť ukázal, že má čo ponúknuť cyklistovi aj na rovine.
Dovidenia nabudúce.
Ľuboš Kraic
